ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Základy samosprávy zeme českej treba nám hľadať v patentoch rokov šesťdesiatych a v zákonodarstve zatým nasledovavšom. (Viď o tom „Rakouské právo ústavní od JUDr. Jiřího Pražáka“, Praha, 1901 a dr. Edm. Bernatzika „Die oesterr. Verfassungsgesetze“, Wien, 1911.)

V Bachovej ére a časoch predchádzajúcich dominuje centralizácia štátneho života (absolutizmus = centralizácia = germanizmus). Priechod k ústavnej ére znamená súčasne, ako nevyhnuteľný následok rozšírených práv ľudu, priechod k decentralizácii = samospráve.

Nábeh, ktorý v tomto ohľade urobil októbrový diplom z r. 1860, bol tak liberálno-federalistický, že vtedajšia ešte reakcionárska vláda za nevyhnuteľné pokladala februárovým patentom z r. 1861 vykonať korekciu in pejus a devalvovať zeme české na quasi provincie.

„Októbrový diplom“ (cisárske nariadenie zo dňa 20. októbra 1860) uskutočnil na území, obyvateľstvo ktorého v tom čase mohlo čítať o málo čo viac, ako dnešná Česko-slovenská republika so svojimi 13,5 mil. obyvateľmi, okrem slobodného „reichsunmittelbar“ mesta Triestu, šestnásť autonomných území so zemskými snemami a zemskou samosprávou. Februárový patent stvoril ríšsku radu, pozostávajúcu zo snemovne poslancov a panskej snemovne. Do snemovne poslancov volily zemské snemy 343 poslancov, od r. 1870 nevolia snemy, ale volí sám ľud.

Pôsobnosť ríšskej rady

Veci prislúchajúce do pôsobnosti ríšskej rady sú podľa § 11 a 12 základného zákona zo dňa 11. decembra 1867 tieto:

I.

1. Skúmanie a schválenie istých smlúv medzinárodných.

2. Povoľovanie rekrútov, ktoré sa deje každoročne.

3. Sostavenie rozpočtu štátneho, povolenie daní a poplatkov, skúmanie štátnych účtov a výsledku hospodárstva štátneho, povolenie pôžičiek, predaju, zmeny a obťaženia nepohnuteľných majetkov štátnych.

II.

Čo sa týka účastenstva v zákonodarných aktoch, v pravom slova smysle sluší rozoznávať také zákony, kde je spoluúčinkovanie ríšskej rady naprosto vyhradené, a také, kde je vyhradené ríšskej rade len určiť základy zriadenia legislatívneho, ale podrobnosti zákonodarné a exekvovanie týchto zásad ponechalo sa zemským snemovniam.

Výhradná kompetencia prislúcha zastupiteľstvu ríše v týchto veciach:

1. Vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú spôsobu, úpravy a času trvania brannej povinnosti.

2. Vo veciach, ktoré sa týkajú spoločných financií zemí predlitavských.

3. Vo veciach peňazí, mincí, bankoviek, mier a váh.

4. Vo veciach colných a obchodných, ďalej komunikačných prostriedkov ríše vôbec, najmä však telegrafu, pôšt, železníc a plavby.

5. Vo veciach remeselníckych (živnostenských), vyjmúc práva merania nápojov, kde i zákonodarstvo patrí zemiam.

6. Vo veciach úveru, bánk, ochrany privilegií priemyselných, ochrany vzoriek a známok.

7. Vo veciach (rozumej vždy zákonodarstvo) správy zdravotnej, počítajúc v to i ochranu proti nákazlivým chorobám a moru dobytka.

8. Vo veciach rakúskeho práva občianskeho a práva domovského, ľudu, policie, cudzincov a listín sprievodných.

9. Vo veciach zriadených základnými zákonmi štátnymi samými: tak pomery vyznaní náboženských,^[66] právo spolčovacie, shromažďovacie a tlačové, ale inak zákony, ktoré treba vydať na exekvovanie základných zákonov štátnych, vyhradily sa ríšskej rade len natoľko, nakoľko sa ich základný zákon štátny, ktorého sa týkajú, sám dovoláva čiže vydanie ich sľubu je. Z tej príčiny patrí najmä zriadenie rečových čiže národnostných pomerov v jednotlivých zemiach pred zemské snemy.

10. Vo veciach univerzít a ochrany vlastníctva duševného.

11. Čo sa týka predmetov náuk právnických, vyhradené je ríšskej rade zriadenie práva obchodného, zmenkového, námorného a lesného.

12. To platí aj o práve trestnom, i súdnom, i policajnom (preventívne predpisy sem nepatria), o práve občianskom, materiálnom i formálnom. Výnimku tvorí zriadenie pozemkových kníh. (Viaceré zpomedzi zemí preniesly tento obor svojej pôsobnosti na ríšsky snem.)

13. Vo veciach, ktoré sa týkajú povinností a pomerov jednotlivých zemí medzi sebou.

III.

V niektorých veciach zriadená je kompetencia tým spôsobom, že prisluší ríši vydať zákony, ktorými zriaďujú sa hlavné zásady príslušných odborov, ale snemom je vyhradené ich bližšie určenie. Sem patrí legislácia:

1. O poskytovaní záprahu, opatrovaní a ubytovaní vojska.

2. O vyučovaní na školách národných a na gymnáziách. Zemiam prisluší výhradná legislácia vo veciach reálok, škôl odborných, najmä priemyselných a hospodárskych.

3. Organizácia súdov a úradov.

Všetky ostatné predmety zákonodarstva, ktoré nie sú týmto zákonom vyhradené ríšskej rade, patria snemu.

Činnosť jeho dá sa podľa dr. Jiřího Pražáka „Rakouské právo ústavní“ (Praha, 1901) grupovať takto:

O pôsobnosti snemu českého

Funkcie snemu českého delia sa na troje:

1. Funkcie zákonodarné.

2. Funkcie správne, ktoré majú svoj základ v tom, že ich úkony výkonnej moci pre väčšiu svoju dôležitosť ústavou výslovne vyhradily sa sborom zákonodarným. Sem patria i takzv. formálne zákony, ako sú: sostavenie budgetu, svolenie k istým operáciam finančným a pod.

3. Funkcie autonomné, záležajúce v tom, že snem ako každá iná korporácia, samostatne usporaduje svoje vnútorné veci. K týmto patrí voľba funkcionárov, ustálenie rokovacieho poriadku atď.

I. Činnosť zákonodarná ^[67]

Na základe februárového patentu § 18 českého a moravského zriadenia zemského taxatívne vypočítava oné veci, v ktorých malo nastať spoluúčinkovanie snemov v legislatúre. Veci tieto boly zčiastka také, ktoré cele pridelané boly snemom, zčiastky také, v príčine ktorých rade ríšskej bolo vyhradené určiť zásady, ale snemom ponechalo sa vydať zovrubnejsie predpisy v medziach zákonov ríšskych, takto vydaných.

Ako veci výhradne zemské boly vyhlásené:

1. Poľné hospodárstvo.

2. Stavby verejné, ktoré sa zaokrývajú z prostriedkov zemských.

3. Ústavy dobročinné, z prostriedkov zemských udržiavané.

4. Rozpočet zemský a vybavenie zemských účtov výročných spolu s rozhodovaním o tom, akým spôsobom treba zaokryť potreby zemské.

Do skupiny druhej by boly prislúchaly:

1. Veci obecné.

2. Veci cirkevné a školské.

3. Usporiadanie záprahov, opatrenie a ubytovanie vojska.

*

Podávame ukázku zo zákonodarstva zemského:

Vyhlasovanie zemských zákonov a nariadení úradov zemských z 15. II. 1867, č. 13.

Zemská okresná a obecná ústava. Volebný štatút do snemu z 10. I. 1867, č. 1 a početné iné.

Zákon o zastupiteľstve okresnom a jeho zmeny. Pôvodný zákon z 25. VII. 1864, č. 27 a početné iné.

Organizácia úradov štátnych.

Agrárne a vodné právo.

Poľnohospodárska rada. Zriadenie organizácie z 20. III. 1891, č. 20.

Lesníctvo: dozor nad hospodárstvom v lesoch obecných z 14. I. 1893, č. 11.

Ochrana poľného hospodárstva: ochrana niekoľkých druhov zvierat z 30. IV. 1870, č. 39, z 9. I. 1882, č. 9.

Ochrana majetku poľného z 12. X. 1875, č. 76.

Ochrana viníc z 16. V. 1898, č. 37.

Poľovníctvo.

Zákon poľovnícky z 1. IV. 1886, č. 9, 21. II. 1870, č. 15.

Rybárstvo.

Zveľadenie rybárstva vo vnútrozemských vodách z 9. X. 1883, č. 22, z 7. V. 1891, č. 30.

Dochovávanie dobytka.

Licentovanie býkov plemenných z 21. IV. 1887, č. 32.

Vodné právo.

Zákon vodný z 28. VIII. 1870, č. 71.

Ostatné predpisy.

Roľnícke usedlosti strednej veľkosti, predpisy o rozdelení dedičstva zo 7. VIII. 1908, č. 68. Sceľovanie pozemkov (komasácia) z 5. IV. 1870, čís. 33.

Vodné stavby.

Stavba vodných ciest a súvisiace s tým zriadenie riek: z 13. II. 1903, č. 31, z 24. IX. 1905, č. 124.

Baníctvo, priemysel a obchod.

Ako vidíme, zákonodarstvo točí sa hlavne okolo poľného hospodárstva.

Orgány, ktoré okrem zemského, a samo sebou sa rozumie, ríšskeho snemu a ministerstva zriaďujú veci zemské, sú: miestodržiteľstvo, zemská školská rada, banícke hajtmanstvo, zemská finančná správa, zemský výbor, zemské prezídium.

V súvise so zriadením zákonodarnej kompetencie snemov, v ústave februárového patentu bola reč o tom, ako ďaleko prislúcha snemom vplyv na zákonodarstvo ríšske, nakoľko sa ono dotýka záujmov a prospechu zeme.

Podľa § 19 odst. 1 českého a moravského „zriadenia zemského“ snemu zemskému prislúcha: a) radiť sa a návrhy činiť, aký osobitný účinok majú vyhlásené štátne zákony a jestvujúce všeobecné zariadenia (zřízení obecné, allgemeine Einrichtungen) na dobro zeme; b) činiť návrhy, aby sa vydaly štátne zákony a uviedly do života zariadenia, ktoré vyhľadávajú potreby a záujem zeme.

II. Správna činnosť snemu

Správna činnosť snemu záleží alebo v rozhodovaní o zriaďovaní istých správnych vecí, alebo v dobrozdaniach nad takýmito, alebo v kontrole a dohľade vykonávania istých vecí. Berme tieto funkcie rad-radom:

Rozhodovanie snemu vo veciach správnych

1. Sostavuje zemský rozpočet: určuje i výdavky i príjmy.

2. Usnáša sa o účtoch zemských.

3. Usnáša sa o tom, či majetok zemský alebo niektorému fondu prislúchajúci možno odcudziť alebo obťažiť.

4. Usnáša sa o systemizovaní úradníctva a služebníctva zemského a o platoch, ďalej o pravidlách úradníckej pragmatiky.

5. K niektorým usneseniam obcí dáva svoj súhlas alebo nesúhlas.

6. Snem a čiže od r. 1868 zemský výbor je apelačným fórom proti rozhodnutiam zastupiteľstva alebo okresného výboru.

7. Usnáša sa o stavbe železníc (= železných dráh) (zemských).

8. I v rozličných iných oboroch správy potrebné sú usnesenia snemu (tak zriadiť alebo zrušiť zemské cesty).

Snem dáva dobrozdania v istých otázkach. Tak v otázke organizácie súdov štátna správa je povinná vyžiadať si mienku snemu.

Kontrolná činnosť snemu

1. Dohliada vo všetkých smeroch na zemskú správu, dá si predkladať účty správy majetkov, fondov a ústavov zemských.

2. Pre eventuálne urazenie ústavy zemskej so strany orgánov štátnych môže podať žalobu pred administratívnym súdom.

Parlamentnú kontrolu koná snem proti orgánom štátnej správy týmto spôsobom:

Dané mu je na vôľu, aby podával v rezolúciach alebo adresách svoje mienky o zjavoch v živote verejnom sa vyskytujúcich, alebo o tom, ako by bolo treba pokračovať v niektorom smere.

Podľa § 37 zriadenia zemského oprávnený je snem vyžiadať si prostredníctvom zemského maršala služebne od vlády zprávy alebo vysvetlenia, ktoré pokladá za potrebné. Vláde, pravda, nie je uložená povinnosť, aby vskutku podala zprávy a vysvetlenia, snemom vyžiadané.

V sneme možno podať interpeláciu na miestodržiteľa alebo jeho námestníka o tom, čo bolo vládou v niektorom obore správy urobené (pod vládou rozumej vždy viedenské ministerstvo!), a ako bude vláda v tej veci pokračovať. K interpelácii vyžaduje sa podpis 20 členov snemu.

Hoci interpelovaný nie je povinný na dotaz odpovedať, má snem jednako prostriedok týmito spôsobmi účinným spôsobom prejavovať aspoň svoju vôľu nielen vo veciach autonomných, ale i vo veciach štátnych.

Zriadenie českého snemu (viď o tom dr. V. Joachim: „Die böhmische Selbstverwaltung“. Praha, 1916) opieralo sa o základy stavovské. Snem utváral sa zo 4 kúrií: zo zástupcov veľkostatkov, miest, dedín a zástupcov všeobecnej kúrie; zpomedzi 215 poslancov bolo 128 Čechov = 64 (?) %-ov, 36 %-ov bolo Nemcov.

Zemské financie

Snem staral sa i o financie zeme.

Príjmy má zem zo zemských prirážok (až po 10 %-ov) od dane od piva, z r. 1916 od dane z prírastku majetkového, z daní od zábav, poľovníckych poplatkov, a z niektorých menej významných prameňov; nedôchodok kryje štát.

Rozpočet na rok 1919 činil okrúhle 276 millionov korún.

Zemská správa

(Zemský výbor, dnes zemská správna komisia)

Výkonným orgánom zemského snemu, ako i najvyššou — a to oproti okresom II., oproti obciam III. — inštanciou autonomnej správy je zemský výbor. O exekvovaní uzavretí účtuje snemu.

Zpomedzi úradov zemskej správe pričlenených vyzdvihnúť treba zemskú štatistickú kanceláriu.

Ďalej pripomenúť treba „Zemskú banku království českého“, založenú r. 1890, ktorá sa stala strediskom a pákou celej úvernej organizácie. Strednou inštanciou sú v Čechách okresy, ktorých je tam vcelku 215 (z nich 128 s českým zastúpením). Na jeden okres pripadne priemerne asi 30.000 duší (asi toľko, ako u nás). Bežnú autonomnú správu okresu vedú tam z okresného zastupitefstva volené okresné výbory na čele s okresným starostom, ktorého predtým potvrdzoval cisár. Medzi úlohy okresov patria: cesty, zdravotníctvo, lekári a špitále. Mimo miest sú väčším dielom okresní lekári a okresné špitále, stravovanie a sprostredkovanie robotníkov, sirotínce, hospitále atď. Okrem toho fungujú ako dozorné a apelačné inštancie nad obcami. V Čechách panoval pred prevratom v politických okresoch čulý autonomný život.

Chceme sa v krátkosti zmieniť o ľudovom školstve, poznamenajúc, že štát od prevratu silne zasahuje do neho.

Do r. 1868 zaokrývali útraty ľudových škôl miestni činitelia, o penzie staral sa normálny školský fond.

Ríšskym zákonom zo dňa 14. mája 1869 o školách uložená bola povinnosť zaokrývať náklad na školy obci (okresu) a zemi. Hlavné bremeno prevzala zem (v rozpočte na r. 1919 164 milionov korún).

Jazyk vyučovací určuje podľa § 6 tohto zákona zemská školská rada — osobitná no nie autonomná ustanovizeň — po vypočutí tých, ktorí na školu nakladajú; oni rozhodujú podľa § 3, I. zák. čl. z 18. januára 1866 aj o tom, či má sa vedľa vyučovacieho jazyka vyučovať aj inému zemskému jazyku.

Na vymenovanie učiteľov zemská správa nemá ingerencie, učiteľov vymenujú si školské okresy (= okr. hajtmanstvá; ak je hajtmanstvo dvojjazyčné, rozpadá sa na dva školské okresy: český a nemecký).

Ríšsky zákon o školách ustálil v § 21 8-ročnú školupovinnosť.

V Dolnom Rakúsku a Sliezsku vymenoval učiteľov zemský výbor, on vymenoval si aj školských inšpektorov, tam si teda autonomná správa vydobyla väčšie právo.

Kto má byť učiteľom zpomedzi kandidátov, určuje v Čechách, ako spomenuto, školský okres, potvrdenie dá zemská školská rada; v Čechách by to však boli chceli mať tak, ako v Dolnom Rakúsku a Sliezsku, ale neprebili s tým. V poslednom čase všetky zákonné záväzky (čo sa počtu staníc učiteľov atď. týka) už boly vyplnené. Rozvoj školský vyžadoval nové školy, nové učiteľské miesta, tam viedenská vláda ničoho nemohla urobiť bez privolenia zeme (zemského výboru), — lebo zem si vymienila právo systemizovať miesta uvedením príslušnej položky do rozpočtu, — takže činnosť zemského výboru vyvinula sa ako kontrolný orgán nad štátnou správou školskou; o sporoch medzi vládou a zemou rozhodoval správny súd ríšsky a tak sa stalo, že Čechy vykonávaly od 20 — 30 rokov školskú agendu samy.

Reálky pridelil zemiam februárový patent. Tohto práva Morava v hojnej miere použila, je tam množstvo zemských reálok.

Školstva roľníckeho zmocnila sa zem na základe úmluvy, učinenej medzi vládou a zemou.