ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Švajciarsko rozlúštilo na svojom územi dosiaľ najzdarnejšie otázku spolužitia rozdielnych národov.

Ako doplnok môjho spisu o úprave užívania reči vo Švajciarsku z r. 1920 chcem podľa prof. Dr. Erwina Rücka^[73] o týchto veciach jedno druhé povedať.

Stará federácia kantonov: Schwyz, Uri, Unterwalden uskutočnená bola r. 1291.

Oprávnenosť toho sväzu pre „právo a slobodu“ preukázala sa čoskoro v boji proti rakúskemu panovníckemu domu v Morgarten (Morat); r. 1315 zvíťazili a tak utvorenie sväzu a bitka staly sa základmi a piliermi starej federácie.

Rakúsko uznalo federáciu r. 1474. Roku 1499 prichodilo im brániť sa s úspechom proti Svätej ríše nemeckého národa — a boli v mieri bazilejskom r. 1499 uznani ako samostatní.

Ďalší vývoj nebol vždy zdarný a koncom 18. storočia poskytuje on obraz všeobecnej roztrieštenosti.

Kanton Waadt (Waudt s obyvateľstvom francúzskym) požiadal v konflikte s Bernom r. 1798 Francúzsko ako garanta na základe mieru lausanského z r. 1564 o brannú intervenciu, ktorej toto s ochotou vyhovelo, Bern podrobilo, Švajciarska sa zmocnilo a utvorilo z neho centralistický štát.

Po zburách obyvateľstva bola r. 1803 ústava premenená na sväz štátov.

R. 1815 bola medzi kantonmi učinená federatívna smluva a neutralita a nedotknuteľnosť Švajciarska bola mocnosťami garantovaná. Vtedy pripojily sa kantony Ženeva, Wallis, Neuenburg a pozostávalo Švajciarsko z 22 kantonov, tak ako dnes.

V rokoch 30-tých a 40-tých 19. storočia došlo k vojenskej srážke 7 katolíckych kantonov s federáciou, ktoré boly donútené rozísť sa (Sonderbundeskrieg).

Švajciarsko tvorilo vtedy voľný sväz štátov, čo ale záujmom švajciarskeho ľudu nezodpovedalo. Namiesto starého federalizmu zdôrazňuje sa potreba zdravého centralizmu.

Na tomto základe povstala ústava r. 1848, ktorou sa Švajciarsko stalo spolkovým štátom (Bundesstaat). Ústava dáva štátu silnú štátnu moc a umožňuje zdravý život kantonov.

Revízne návrhy po r. 1868 žiadajú stupňovanie centralizácie, ale aj stupňovanú občiansku slobodu a politické práva.

Heslom sa stáva: jedno právo a jedno vojsko. Výsledkom snáh obyvateľstva po revidovaní ústavy bola ústava z 29. mája 1874, ktorá je podnes platná.

Aj potom ešte nasledovaly revízne snahy, staly sa aj zmeny, ale práve nehotovosť a pružnosť ústavy chránily ju pred strnutím.

Sväz, kantony a ich vzájomný pomer

Parlamentom štátu je Bundesversammlung. Jedno oddelenie alebo komora tohto je Ständerat, ktorý volia kantony, druhým oddelením je Nationalrat. K usneseniam parlamentu je potrebný súhlas Ständeratu.

Päť kantonov môže žiadať mimoriadne svolanie parlamentu.

Na žiadosť osem kantonov musia byť zákony a nie náhle usnesenia, alebo štátne smluvy na viac ako 15 rokov alebo na neurčitý čas uzavreté podrobené hlasovaniu ľudu (referendum), ku zmene ústavy je potrebný súhlas väčšiny kantonov.

Ústava Sväzu je demokratická, a to podmienečne reprezentatívna, lebo i národ sám má právo referendumu v prípadoch horeuvedených a má možnosť dať iniciatívu na zmenu ústavy a o zmene hlasovaním rozhodovať.

Inak ale ústava švajciarska neobsahuje taxatívneho vypočítania, čo patrí zákonodarnému sboru Sväzu a čo kantonom.

Čo sa formy vladárenia týka, má Švajciarsko kolegiálnu demokraciu: vládu tvorí kolegium a vláda prejavuje svoju vôľu v kolegiálnych usneseniach. Vládu tvorí 7-členový Bundesrat.

Bundespräsident nie je prezidentom štátu, ale prezidentom Bundesratu.

Vláda volí sa na 4 roky…

Všetky tri jazyky štátu sú rovnoprávne.

Každý Švajciar je oprávnený s úradmi švajciarskymi ako aj člen takýchto úradov upotrebiť svoj materinský jazyk (ale ako bude ďalej ukázané, len v prípustnej miere).

Preto pri sostavovaní úradov treba ohľad brať na zastúpenie nemeckého a románskeho Švajciarska. To deje sa čiastočne mocou slobodného cviku, ako na pr. v Bundesrate čiastočne mocou zvláštnych predpisov, ako na pr. u Najvyššieho súdu (Bundesgericht), pri voľbe ktorého sa musí hľadeť na to, aby boly zastúpené tri národné jazyky. Obľahčuje sa rečová prax aj všeobecne rozšírenou od úradníkov a zriadencov požadovanou znalosťou aspoň dvoch krajinských jazykov, ako aj tým, že sa pri organizácii úradov ohľad berie na jazykové územia (tak i u železníc, pôšt a telegrafov).

V pomere k iným štátom je Švajciarsko štát neutrálny.

Kantony

Kantony sú štáty, ale bez suverenity.

Kantonov má Švajciarsko 22, spravujú sa buď ako reprezentatívne, buď ako čisté demokracie direktnou účasťou občanov.

Jazykové otázky riešia si kantonálnym právom.

Najviac z nich sú jednorečové, kde je jedna reč úradnou rečou. V smiešaných kantonoch, ako na pr. v kantone Bern, uznané sú obe reči za kantonálne reči.

Kantony môžu medzi sebou smluvy uzavierať a poskytujú si právnu pomoc.

Nad kantonmi má Sväz právo dozoru.

Pomer medzi Sväzmi a kantonmi

Exekutívu má Sväz buď sám skrz orgány štátne (zvonkajšia správa, štátne železnice, pošta, telegrafy a telefony, clo, správa alkoholu atď.), zčiastky ale — a toto je pravidlom — vykonávajú exekutívu kantony, rešp. ich vlády samy. Nad kantonálnou exekutívou má Sväz právo dozoru.

Všetky veci, ktoré nie sú v ústave za veci Sväzu označené, sú veci kantonálne, ktoré kantony ako svoje úlohy podľa kantonálneho práva svojimi orgánmi vykonávajú.

V týchto veciach prislúcha im podľa svojho vlastného práva aj vynášanie noriem aj ich exekutíva (školské,^[74] cirkevné, chudobínske, stavebné, cestné, živnostenské, finančné, policajné a iné veci).

Ale aj tu všade prejavuje sa prevaha Sväzu. Musia sa pridŕžať rámca práva Sväzu, musia rešpektovať menovite príkazy a zákazy ústavy Sväzu (rovnoprávnosť, sloboda atď.). Tieto práva smie Sväz obmedziť len na základe zmeny ústavy.

Štátne základy Sväzu a kantonov

Štátna príslušnosť je dvojaká: kantonálna a štátna, ale vedľa toho je tu i obecná príslušnosť.

Tieto tri sa doplňujú: kantonálne občianske právo je podmienené obecnou príslušnosťou, celoštátne občianske právo kantonálnym občianskym právom. Každý kantonálny občan je štátny občan.

Celoštátna naturalizácia a vypustenie zo štátneho sväzku deje sa ale v kantonoch podľa predpisov Sväzu.

Rovnoprávnosť

Vedľa starej tradície a nespornej súdnej a administratívnej praxi nevzťahuje sa táto len na vykonávanie zákonov skrz súdy a administratívne úrady, ale aj na zákony samé, teda na normotvornú činnosť zákonodarných úradov.

Lenže sa pod rovnoprávnosťou nerozumie právna rovnosť skutočných nerovností a má sa s faktický rozdielnym aj podľa práva zachádzať ako s rozdielnym. To znamená materiálnu rovnoprávnosť.

Teda: rovnaké právo pri rovnakých faktických pomeroch a nerovnaké právo pri nerovnakých skutočných okolnostiach.

Ale skutočné rozdiely odôvodňujú len vtedy nerovnoprávne zachádzanie, keď sú podstatné, dôležité.

Podstatný je rozdiel, keby sa jeho nevšímanie zdalo ako samovôľa alebo nespravedlivosť. A tuto rozhoduje právny cit národa.

Na poli zákonodarstva vyplýva z tu povedeného, že výnimočné zákony nesmú byť vynášané.

Výnimočnými sú zákony, ktoré samovoľne ukracujú istú vrstvu národa alebo istý druh vecných skutočností v pomere k všeobecne platnému právu.

Na poli sudcovstva oprávnený je sudca podľa zásady sudcovskej neodvislosti od celkom rovného zachádzania v inom podobnom prípade odbočiť a odbočiť aj od precedentu, ak to z vecných alebo vedeckých dôvodov za správne uzná.

Na poli administrácie ponechané je úradom široké pole voľného uváženia, ale toto neobsahuje v sebe právo na samovôľu.

Politické práva

Švajciarsky občan má možnosť skrz štátne a kantonálne voľby hlasovaním vplývať na vôľu štátu.

On má možnosť práva hlasovacieho použiť pri voľbe úradov, pri tvorení ústavy a zákonov a pri vydaní istých aktov správy, pri voľbe do Nationalratu a voľbe prísažných atď., v kantonoch pri voľbe kantonálneho parlamentu, voľbe justičných a správnych úradníkov kantonálnych vlád a vyšších súdov.

Právo na slobodu

Kým v Švajciarsku panoval aristokratický režim, tohto práva nebolo, alebo bolo len na papieri. Toto zabezpečily teprv ústavné listiny z r. 1848 a 1874.

Právo toto obsahuje v sebe: právo na osadenie sa, na prevodzovanie obchodu a živnosti, právo vlastníctva, právo na osobnú slobodu, voľné spolčovanie a shromažďovanie, na slobodu slova, slobodu tlače, právo peticionovania, právo na ústavného sudcu, právo uzavierať manželstvá, náboženskú slobodu.

Tieto práva sa ale uplatňovať môžu len v rámci trestných a policajných zákonov.

Organizácia

„Die Bundesversammlung“ shromaždenie Sväzu je parlamentom Sväzu, zavedené bolo ústavou r. 1848.

Pozostáva z dvoch komôr: z National a Ständeratu (národná rada a stavovská rada).

Nationalrat zastupuje národ ako celok, Ständerat stavy kantonov.

Počet členov Nationalratu činil r. 1933: 198. Ständerat má 44 členov.

Na vzor americkej ústavy, kde sú štáty v senáte rovnako zastúpené, sú kantony v Ständerate rovnako zastúpené, naproti tomu v Nationalrate sú zastúpené podľa pomeru obyvateľstva. Riešenie tejto úlohy bolo najväčšou ťažkosťou americkej ústavy.

Bundesrat je 7-členové ministerstvo.

Das Bundesgericht má 26 sudcov a 9 náhradníkov.

9 sudcov Najvyššieho súdu volí Bundesversammlung vždy na dobu 6 rokov. Je pravidlom, že sa raz zvolený znovu volí. Podľa ústavy má sa pri voľbe hľadeť na všetky tri národy.

Poroty volia sa podľa volebných krajov kantonmi určených.

Bundesgericht môže byť delegovaný k vydaniu noriem, na pr. v materiach, v ktorých sa on lepšie vyzná (na pr. nariadenia o vykonávaní ku konkurzu).

Pre vojenské súdnictvo jestvujú zvláštne vojenské súdy.

Pre sociálne poisťovníctvo jestvuje zvláštny súd.

Úradníci Sväzu

Volí ich Bundesrat zpravidla na základe verejného konkurzu.

Právo na penziu Sväz zásadne nezná (výnimku tvoria členovia Bundesratu, Najvyššieho súdu a členovia štátneho soc. poisťovacieho súdu a ich vdovy a deti).

Inak dostanú pozostalí v páde smrti úradníka plat jednomesačný ev. až jednoročný.

Pretože niet penzie, slúžia úradníci a sú volení i vo veku pristarom, kedy nie sú už viac schopní úrad práve zastávať.

U železníc Sväzu uvedená je „Pensions- u. Hilfskasse“ a „Krankenkasse“ pre úradníkov.

Pre ostatných úradníkov zriadená bola „Versicherungskasse“. „Renta“ sa dáva z tejto v páde opustenia služby, pre invaliditu a starobu, ak nie sú po l5-ročnej službe znovu volení, keď dosiahnu vek 70 rokov, alebo ak si odslúžili 50 rokov.

Namiesto renty dostanú odbytné neženatí, ktorí v prvých 5 rokoch službu pre invaliditu opustia a tí, ktorí po 5, ale pred odbytím 15 rokov služby neboli zvolení, alebo boli prepustení.

Ak asekurovaný zomrel, má vdova a deti po 18 rok nárok na rentu.

Kantonálne úrady

Zákonodarstvo vybavuje sa vo veľkej rade kantonu na 3 alebo 4 roky volenej.

Aktívne a pasívne právo voľby prislúcha 20-ročným mužom.

Voľby dejú sa v novšom čase podľa proporcionálnosti.

Aj kompetenčné konflikty medzi súdmi a správnymi úradmi patria ta, ako aj dozor nad súdmi, amnestia, rehabilitácia.

Správa podlieha dozoru rady. Ona uzaviera smluvy s inými kantonmi, zväčša hlasovaním národa.

Vo vnútornej správe vyvinujú hlavnú činnosť na poli finančnom (ustálenie rozpočtu, účtov, pôžičky, mimoriadne výdavky), udeľovania práva občianstva, disponovania nad kantonálnym vojskom, organizovania úradov, voľby úradníkov a úradov.

Prácu vybavujú najviac komisie — ako honorárne úrady.

Na čele správy stojí 5 — 7-členová kantonálna vláda na celý čas jej poverenia, lebo zmena v politických stranách na jej sostavenie nevplýva.

Ona menuje sa „Regierungsrat“ vo francúzskych kantonoch „consiel d’état“ (štátna rada), ktorá obsahuje zväčša 7 oddelení.

Vládu volí národ. Často je ustanovené, že členovia vlády nemôžu byť členmi veľkej rady, že nesmú iné verejné úrady zastávať, že nesmú iné povolanie vykonávať, alebo že nesmú byť v správach spoločností, že len istý počet smie byť členom Bundesversammlungu, alebo že blízki príbuzní nesmú byť vo vláde.

Hlavnou úlohou vlády je správa. Úlohou vlády je aj vyhotovenie návrhov zákonov. Vydáva aj početné nariadenia.

Vybavovanie deje sa alebo kolegiálne, alebo skrz jednotlivých členov vlády. V poslednom prípade jestvuje právo odvolania na kolegium.

Pod kantonálnou vládou pracujú stredné a nižšie správne úrady. Ich volí buď národ sám buď úrady, menovite kanton, rada, alebo vláda.

Ako vlády fungujú aj kantonálne súdy (civilné, trestné, živnostenské, obchodné, rozhodčie a iné) zásadne ako kolegiálne úrady a sú s tromi a viac členmi zariadené. V podriadených veciach sú samosudcovia, ktorí fungujú pri zavedení sporov ako smierči sudcovia alebo prostredníci.

Sudcovia volení sú na 3 alebo 4 roky. Voľby dejú sa pre nižšie súdy skrz národ sám, čiastočne skrz kantonálny parlament. V niektorých kantonoch — Basel mesto, Ženeva, Tessin a iné — aj vrchné súdy volí národ.

Ako sudcovia nie z povolania fungujú často laici a juristi a má upotrebenie sudcov laikov za účinok zdravý súvis prisluhovania spravedlivosti s národom a so skutočným životom; k službe kantonov a obci je silno priťahované občianstvo.

Činnosť federácie a kantonov vo všeobecnosti

Poľom činnosti štátu a kantonov sú úlohy, ktorých vykonanie sa vo verejnom záujme žiada, ktoré ale činnosťou jednotlivcov a spoločnosti v národe vyplniť nemožno. Štát má podľa názoru vo Švajciarsku panujúceho pozdvihnúť nejakú úlohu za úlohu štátnu len vtedy, keď sú pre jej vyplnenie jednotlivci, sväzy jednotlivcov a ústavy nie dostatočné.

Federácii prideľujú sa úlohy, ktoré kantony uspokojivo riešiť nemôžu.

Úlohy federácie sa v poslednom čase rozmnožily, a je ňou súkromné hospodárstvo v obchode, v priemysle a remesle silne obmedzené.

Kantony vykonávajú buď správu im oddávna prislúchajúcu, Sväzom nenárokovanú (školstvo, cirkev, stavby ciest, zdravotníctvo atď.), buď konajú túto vykonávaním zákonov Sväzu.

Vykonávacie ustanovenia kantonov podliehajú dozoru Sväzu.

Vykonávaním zákonov sväzových stoja kantony nepretržite v spolupráci so Sväzom.

Má ale Sväz aj polia agend, ktoré svojimi vlastnými úradníkmi spravuje, také sú zvonkajšie veci, správa finančná a colná, v značnej miere i vojenská, železnice, pošty, telegrafy, telefon, verejné poistenie proti úrazom, sčítanie ľudu, štatistika atď.

Aj k tým úlohám môže Sväz kantony pritiahnuť, ale v tomto páde nie sú tieto výkonnými orgánmi, ale direktne služebne podriadené Sväzu.

Vojsko vo Švajciarsku je miliciou so všeobecnou brannou povinnosťou, jeho organizácia a vyzbrojenie je vecou Sväzu.

Mužstvo jednotlivých kantonov má podľa možnosti tvoriť jedno vojenské teleso.

Sostavenie týchto telies, starosť o udržanie ich stavu, menovanie a postup dôstojníkov je vecou kantonov pri všímaní si všeobecne platných predpisov Sväzu. Vecou kantonov je aj proti náhrade útrat skrz Sväz a podľa jeho predpisov opatrenie šatstva, vystrojenie a stravovanie mužstva.

Kantony majú ohľadom udržiavania pokoja a poriadku v kantone právo zvláštnej dišpozície nad vojskom, ktoré sa u nich nachodí.

Kantony spoluúčinkujú pri vykonávaní štátneho vojenského práva.

Postarané je o predbežný výcvik mládeže. V páde súrnej potreby volí Bunderversammlung pre vojsko generála.

Čo sa financií kantonov týka, disponujú tieto nad direktnými daňami z dôchodku, výnosu majetku, kapitálu, nad daňou z obohatenia (dedičstva a darovania), nad niektorými indirektnými daňami, tak daňou z prírastku hodnoty, nad daňou od psov, od automobilov, nad zábavnou daňou, daňou plakátovou, nad poplatkami, nad daňou hasičskou, daňou týkajúcou sa čistenia ulíc, osvetlenia atď. Dôležitou pomôckou vyrovnania rozpočtového je príspevok Sväzu (Finanzausgleich).

Ostatné verejné dôchodky (príjmy z ciel, pošt a telegrafov, vojenská daň, sväzové poplatky, daň od alkoholu, daň od dohánu, od nápojov, r. 1933 na 4 roky vyrúbená krízová dávka) prináležia Sväzu. Rozpočet Sväzu činil r. 1937 600 mil. frankov.

Kantonálne zákonodarstvo

Kanton Zürich umožňuje Titelregistrom v abecednom poriadku r. 1933 pečlivo vyhotoveným nahliadnutie do zákonodarnej činnosti kantonu. Register ten ďakujem kanton. sekretariátu zürichskému.

Pominutím nariadení, predpisov vrchného súdu atď. podávame v nasledujúcom len prehľad zákonov, nakoľko sa nám podarilo pri rozmanitých uvedených prameňoch tieto vypátrať.

Zákony týkajúce sa súkromného práva. Od r. 1912 platí pre územie celého Sväzu jeden spoločný zákoník (Zivilgesetzbuch), obligačné právo je čiastočne od r. 1888 sjednotené.

Početné materie sú upravené kantonovým zákonodarstvom:

Tak uvádzací zákon k obč. zákoníku.

Tak baníctvo, rybolov, lesníctvo, tak partie vodného práva zčiastky i ako zákon o vykonávaní k zákonu Sväzovému, honba, postup súkromných práv.

Zákony týkajúce sa občianskeho súdneho poriadku.

Organizácia súdnictva, obč. súdny poriadok, zákon o advokátoch a ver. notároch.

Zákony týkajúce sa obchodného práva. Od r. 1908 sjednotené je vo Sväze poisťovacie právo súkromné. Konkurzné exekučné právo sjednotené je od r. 1889.

Kantonálne zákony platia vo veci týchto materií: Kantonálna banka, účasť kantonu na akc. kapitále národnej banky, dozor nad sporiteľňami, dozor nad asekuráciou movitosti, obchodovanie s cennými papiermi, výpredaje.

Zákony z oboru trestného práva a trestného poriadku

O zákone a o trestnom práve rokuje parlament Sväzu a bude v jeseni 1938 k hlasovaniu predložený.

Kantonálne zákony sú: Trestný poriadok, trestný zákoník, prevedenie pokút na slobode, nekalá súťaž, zákon o väzeniach, pokutovanie bytovej úžery.

Zákony týkajúce sa administratívy a štátneho práva

Kantonálne zákony sú: O spôsobe hlasovania, pri revíziach ústavy, pri voľbách do Nationalratu a voľbách do okresov, podelenie kantonu na okresy, volebné okresy a polit. obce, organizácia okresných úradov, zákon o obciach, voľby do rady kantonovej, rokovací poriadok tejže, a direkcií tejto, voľba a odmena zürichských členov Ständeratu, stavebný poriadok a napomáhanie stavebnému ruchu, pochovávanie ľudí, starosť o mladistvých, opustených a pijanov, napomáhanie poľného hospodárstva, spory administratívne nakoľko nepatria pred najvyšší súd, voľba a prepúšťanie verejných zamestnancov, voľba veľkej rady zürichskej, organizácia mesta Zürichu, kantonská policia, cesty.

Na poli živnostenskom vynesené boly početnejšie zákony platné pre celý Sväz. Tak platí pre celý Sväz zákon o továrnych a obchodných známkach.

Inak je tu kantonálny živnostenský zákon.

Sem patria: ročné skúmanie hromosvodov, elektrické podniky, živnosť mäsiarov a údenárov, civilná aviatika, držanie psov, kinematografy a kontrola týchto, pracovné hodiny v obchodoch, o bitunkoch, obchodovanie s dobytkom, trhy a podomový obchod, policajné predpisy pre tovaryšov, učňov, továrnych robotníkov, nádeníkov a sluhov, soľný regál, úprava paroplavby, motorové vozy a motocykly, verejné dní pokoja.

Kantonálne sú zákony týkajúce sa cirkvi a školstva: zákon o organizácii cirkvi, zákon o cirkvi katolíckej.

Platy kňazov, skúšky kandidátov pre cirkevnú službu.

O ľudových školách, o učiteľoch na ľudových školách, napomáhanie odborného vzdelania, výdavky kantonu na ľudové školy, výcvik a skúšanie učiteľov (Sekundarlehrer), skúšky učňovské, kantonálne technikum, univerzita.

Zákony z oboru financií:

Direktné dane, daň z obohatenia (dedičná), spravovanie majetku dôchodkov, kantonu, subvencia Sväzu kantonu, kolky, obecné dane v Zürichu a Wintertüre.

Zákony z oboru sociálneho, zdravotníctva a z oboru veterinárneho

O ochrane robotníčok, pečlivosť o chudobných, fond pre kanton, poistenie na prípad staroby a invalidity a pre poistenie zamestnaných úradníkov a robotníkov, o povinnom zabezpečení statku.

O verejnom zdravotníctve, o policii a predaji potravných článkov.

Na náš dotaz upravený na direkciu vnútra kantonu, či je vo Švajciarsku pre takéto bohaté kantonálne zákonodarstvo právo nie príliš roztrieštené, dostala sa nám odpoveď (zo dňa 13. januára 1938), že je tomu skutočne tak: od r. 1912 je, ako vyše spomenuto, súkromné právo sjednotené, od r. 1888 obligačné, od r. 1889 konkurzné, od r. 1908 súkr. poisťovacie právo; na sjednotení trestného práva sa teraz pracuje.

Sjednotené je zákonodarstvo o vojsku s ponechaním čiastky vojenskej správy kantonom.