Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Emil Stodola:
O menšinách a o samospráve
Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Tibor Várnagy, Viera Marková, Henrieta Lorincová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 8 | čitateľov |
Pred nedávnom považovalo sa Slovensko za bohatý prameň obyvateľstva. V poslednom čase začína sa o tom pesimisticky písať: (Časopis Matice Slovensko č. júl-august z r. 1937 kladie otázku, Prečo vymierame? Prof. A. J. Chura napísal spis: Slovensko bez dorostu?)
Chcem v nasledujúcom v krátkosti, a to na základe dát práve prof. Churom uverejnených, ukázať, že je príliš pesimistické posudzovanie našich populačných pomerov neodôvodnené. (Sám spis Churov je výtečný, zasluhujúci pečlivé štúdium.)
Roku 1910 činil síce počet živonarodených na Slovensku na 1000 obyvateľov 35,3, počet úmrtí 22,3, takže pribudlo 13,0; naproti tomu činil r. 1935 počet živonarodených len 23,54 na 1000 obyvateľov, ale počet úmrtí klesol na 14,25 a prírastok obnášal 9,29, teda o 29 %-ov menej ako r. 1910.
Ale toto je všeobecný europský vývoj. Počet pôrodov klesol v r. 1920 — 1934 na pr. v Anglicku z 22,2 na 14,8, v Dánsku z 25,4 na 17,8, vo Francúzsku z 21,4 na 16,4, vo Finsku z 25,3 na 18,1, v Maďarsku z 31,4 na 21,4, v Nemecku z 25,8 na 18, v Rakúsku z 22,7 na 13,5 atď.
Ale v tomto čase aj počet úmrtí klesal a činil r. 1934 v Anglicku 11,8, v Dánsku 10, vo Francúzsku 15,1, vo Finsku 12,4, v Maďarsku 10,9 a v Rakúsku 12,7.
Netreba zabúdať, že v r. 1935 bol aj počet mladých matiek, vo vojne sa narodivších, značne menší.
Aj pri poklese pôrodov daly Slovensko a Podkarpatská Rus r. 1935 45.509, t. j. 68,2 % celoštátneho prírastku.
Tento činil teda na Slovensku r. 1935 9,29
v Československu 1934 5,5
v Anglicku 3,0
v Dánsku 7,4
vo Finsku 5,7
vo Francúzsku 1,0
v Maďarsku 7,0
v Nemecku 7,1
v Rakúsku 0,8
Čo spôsobilo pokles pôrodov?
Odpoveď na to dávajú predovšetkým meniaca sa povaha ľudí a ich názorov na rodinné rozmnožovanie.
No toto silne súvisí so zmenenými hospodárskymi pomermi Europy a aj našej zeme zračiacimi sa v počte nezamestnaných, vo veľkom vysťahovalectve — v poklese spotreby.
Nedostatočný priemysel na Slovensku a zaostávanie Slovenska v obrábaní poľa neblahodárne pôsobia na výnos poľného hospodárstva a na živenie obyvateľstva.
Výnos 1 Hk pšenice činil r. 1937 na Slovensku 12,1 q (podľa Koubovho spisu: 20 rokov práce: 1920 — 34 13,1 q, 1933 — 37 15.8 q) v Čechách a na Morave 21,2 q.
Hodnota rastlinnej a živočíšnej výroby na 1 obyvateľa pripadnuvšia činila r. 1932 na Slovensku 2535, v Čechách 6521, na Morave 5459, celková spotreba na jednu hlavu činila u roľníkov na Slovensku r. 1931 — 3242,87, r. 1933 už len 2440,40, v Čechách a na Morave 5226,52, rešp. 5068,89.
Hodnota denného stravovania činila u nás 1931 — 4,28, r. 1933 — 3,60, v Čechách a na Morave 6,97, rešp. 5,25. Ak sú údaje Koubovho spisu pravdivé, sa tieto dáta v prospech Slovenska menia.