Dielo digitalizoval(i) Peter Kolesár, Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Martin Divinec, Eva Lužáková, Zuzana Šištíková, Karol Šefranko, Ivana Černecká. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 106 | čitateľov |
Známe nám je, že Chorváti latinkou píšúci pred Gajovským[229] časom používali pravopis maďarskému podobný; žeby sa to ale kedy i slovenčine stávalo, nevedel som.
Vykladajúc ale po tieto dni v škole zo stredočeskej čítanky Jirečkovej[230] výpisky z Hájkovej[231] kroniky a upozorňujúc pritom žiakov svojich na staré knihy, ku ktorým i Hájkova kronika prislúcha, dostal som odpoveď od jedného z nich, že i on má tu v Tešíne jednu starú slovenskú, ale v maďarskom pravopise písanú knižku. Doniesol mi ju.
Záleží z troch čiastok: z piesní, zo žalmov a z katechizmu. Sú to vlastne tri neodvislé od seba knihy.
Pri piesňach treťou stránkou sa začínajúcich chýba názov, z registra ale vysvitá, že ich je všetkých spolu 89. Žalmy majú nasledujúci názov:
„Svetoho Dávida králya a proroka szto i pedzesátz Šoltári. Chtoré vedlya Nót Frantzúskích z Uharszkoho na Szlovenszkí jazik szú prelosené, a vernim Bosim szlusebnyikom k duchovnomu usitku zhotovené. A teraz Prvi raz vidané. V Debretzinye. Vytlatsil Margitai János. V roku 1752.“
Na druhej strane stojí:
Chvalme zato Boha szvoho,
Še na kontzu sveta toho,
I mi Szlovátzí spéváme,
Boha v pésnyoch vichvályáme.
Katechizmus zas nasledujúci:
„Mali catechismus Tojesz: Véri kresztyanszkéj Gruntovnich Tslenkóv zaloseni Fundament, Chtori: Z Velyikoho Catechismusa pervéráz u jeziku Belgyitzkém krádustskim szlovom víbráni i vidáni: Potom z toho na uharszki preprovadzeni: A z nyoho na nas jezik Szlovenszki obrátzeni k podbnomu tsvitsenu u vére szlabich a Malyutskich prave priróvnáni i accomodováni. V Debretzenye. Druk: Margitai János. V Roku 1750.“
Na prvý pohľad vidieť zo všetkého, že sa tieto tri v jedno zviazané knižočky, v podnárečí severovýchodnom napísané, kde sú i formy i jednotlivé výrazy s maloruštinou zmiešané. Že sú ale spisky tieto k cirkevným službám helvétskeho vyznania zostavené, vidieť z ich obsahu, najmä z katechizmu. Po vydaní Tolerantného patentu cisárom Jozefom II. povolali českí a moravskí evanjelici pre novozriadené cirkvi svoje kňazov z Uhier; keď ale katolíkov, ktorí skoro výlučne k maďarskému kmeňu prislúchajú, iného človeka krem Maďara dostať nemohli: možno, taký prisťahovaný maďarský kňaz i knižočky tieto na Moravu priniesol, aby aspoň tak sborom svojim dačo slovanského mohol predložiť. Žiak, od ktorého to mám, je tiež helvétskeho vyznania a pochádza z Moravy.
Avšak nám tu viac záleží na pravopise, na písomnosti vôbec a na charakteristike jazyka, preto podávam prózy z piesní, zo žalmov i z katechizmu.
Z piesní:
„Pésnye Velykonoczné:
Kristus fel-támada,[232] mi bününket él-mosá:
1. Jesus Kristus zmártvich vsztál, Chréchi našo znász zmél znyál, I chtorích zamilovál, Do Nyeba k szebe prijál; Kristus vykúpél tot síroki svet zszvú svetú smertzu.
2. Zmártvich vsztal vsemohútzi Pán Búh, Krály panujútzi; Zato ho vichvályujme, Veselo mu spévajme: Kristus:
3. Sésztz a trittzetz hodzini Ból vhrobe pohrobeni A potom oszláveni, Jeszt od Ottza zbudzení: Kristus:
4. Jesus Kristus zmártvich vsztál, Nám utém priklád vidál, Bi sme tés zhréchu sztalyi, A znyim se radovali: Kristus:
5. O szudtza prichádzútzi, O Ottzom jednak vsechmůtzi; Rozszúdzis Svet siroki Dobrich i zlich na veki: Kristus:
6. Kriszte nás spaszitzelyu, Jedini Posztrednyiku, Ráts za nász pitatz Ottza, Nyech nás prijme do nyeba: Kristus:“
Zo žalmov:
„Persi śoltár.
Právdzivé blahoszlovensztvo: pobośnich a beśbośnich rozluka.
Á ki nem jár hitlenek’ tanátsán.
1.
Chto nye idze do radi nyevernich,
Nye sztoji na zléj tzeszte bezbósnich
I do sztolka posmévátsóv nye sédá,
Ale dráhi szkarb Zákon Boszki hlyedá,
V nyem smislyi notz dzeny po svoj vsitok vek
Ten jeszt preblahoszloveni tszlovek.
2.
Tsom on róvni k úrodnomu sztromu,
Pri śivich vodách poszadzenomu
Chtori vszvém tsase, szvoju ovotz vidá,
Vse śelenyeje liszt z nyoho nye szpadá,
Tak volyá tzo takí tslovek potsnyje,
Barz stseszlyive dokontza dovedze.
3.
Alye nye tá jeszt bezbośnich sprava,
Tsom oni szú jak prach, lyehká plyeva,
Chtorú véter nadalyeko rozvéje
Tak onyi se nye osztojá na szúdze,
Bezbośné chtoré vzlém hréchu śiju,
Medzi pravima meszto nye maju.
4.
Tsom Pán Buóh zná ibarz dobre vidzi,
bohabojnich Vernich vsitké szpravi,
Zato onyi vetsnyima zosztávajú,
ale chtoré se lyem u zlém kochaju,
Tich konyestnye zhinye káśdá tzészta,
Tsom pred Bohom jich rets nye má meszta.“
Z katechizmu:
„Oersa tsesztz o upadku tsloveka.
Zvedovanyé. Chto tebe sztvorél?
Odpovedzenyé. Buóh.
Z: Jak tebe Buóh sztvorél?
O: Na szvoj obraz.
Z: Tzo rozuméš na Bozském obrazu?
0: Joho pevnosztz, mudrosztz, svetosztz i szpravodlyivosztz.
Z: Tsi taki je estse dobri tslovek jakim joho Buóh sztvorél ból?
0: Nyé.
Z: Jaki śe on jest.
O: Posenoho obitsaja.
Z: Jaj mi szpadli do toho pokasenyá?
O: Prék upadku Adáma.
Z: Jak upadnol Adám?
O: Jéd iz sztroma ovotzi, chtorú jomu Buóh zakázal ból.
Z: Tsi utseszné szu kaśdé lyudze upadku toho?
O: Ibarz.
Z: Jako?
O: Bo onyi vsitké v Adámu previnyilyi.
Z: Jak se zove tem hréch?
O: Prirodzenim hréchom.
Z: Pretzo?
O: Tsom mi unyém potsináme í rodzime.
Z: Jaki mi hréch máme okrem toho?
O: Utsinkóv hréch.
Z: Jak mi robime ten hréch?
O: Pomislyeném, szlovom, i utsinkami, nye lyem tedi, kedi dobré,
z chtorim se trimáme, nyerobime.
Z: Otkely mi hréch szpoznáme?
O: Iz Zákonya Boszkoho.
Z: Tzo mi zaszklitsime za hréch?
O: Zákonya klyádbu, to jeszt; vetsné pokartányé.
Z: Tsi moseme mi tus szami odszebe zrobitz datzo dobroho?
O: Nyé.
Z. Otkely śe mi moseme szebe dosztatz tuto mosnosztz?
O. Len od szamoho Pána Boho.“
Z týchto pár úryvkov vidieť, že porovnávajúc jazykové tu obsažené formy, potom písomnost samu s písomnosťami inými slovenskými, mnoho sa získať môže pre jazykospyt nárečia slovenského a jeho literárny vývin. Rok 1750 je nie taký ďaleký. Rozumie sa samo sebou, že knižočku túto do zbierok matičných odošlem, i pevne verím, že sa u nás o krátky čas niekto nájde, čo sa zostavením písomnosti a písania spôsobu slovenského bude zaoberať. Knižočka spomenutá k tomu dobrý materiál poskytne.
[229] Ljudevit Gaj (1809 — 1872) — popredný chorvátsky buditeľ, zakladateľ tzv. ilýrskeho hnutia, zaviedol nový pravopis, analogický s českým a miestne kajkavské nárečie nahradil v literatúre štokavským, ktorým hovorí najväčšia časť Srbov i Chorvátov
[230] Josef Jireček (1825 — 1888) — mnohostranný český vedec, spisovateľ učebníc, vydavateľ starých pamiatok
[231] Václav Hájek z Libočan — (zomrel r. 1553), český kronikár 16. stročia, autor Kroniky českej (1541)
[232] Kristus fel-támada atď. (maď.) — text sa opakuje po slovensky na začiatku piesne, tak aj veta A ki nem jár hitetlenek tanátsán
— prozaik, básnik, estetik, literárny kritik, pedagóg; autor romantickej poézie a prózy, teoretik pokúšajúci sa formulovať estetické princípy romantizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam