ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Známe nám je, že Chorváti latinkou píšúci pred Gajovským^[229] časom používali pravopis maďarskému podobný; žeby sa to ale kedy i slovenčine stávalo, nevedel som.

Vykladajúc ale po tieto dni v škole zo stredočeskej čítanky Jirečkovej^[230] výpisky z Hájkovej^[231] kroniky a upozorňujúc pritom žiakov svojich na staré knihy, ku ktorým i Hájkova kronika prislúcha, dostal som odpoveď od jedného z nich, že i on má tu v Tešíne jednu starú slovenskú, ale v maďarskom pravopise písanú knižku. Doniesol mi ju.

Záleží z troch čiastok: z piesní, zo žalmov a z katechizmu. Sú to vlastne tri neodvislé od seba knihy.

Pri piesňach treťou stránkou sa začínajúcich chýba názov, z registra ale vysvitá, že ich je všetkých spolu 89. Žalmy majú nasledujúci názov:

„Svetoho Dávida králya a proroka szto i pedzesátz Šoltári. Chtoré vedlya Nót Frantzúskích z Uharszkoho na Szlovenszkí jazik szú prelosené, a vernim Bosim szlusebnyikom k duchovnomu usitku zhotovené. A teraz Prvi raz vidané. V Debretzinye. Vytlatsil Margitai János. V roku 1752.“

Na druhej strane stojí:

Katechizmus zas nasledujúci:

„Mali catechismus Tojesz: Véri kresztyanszkéj Gruntovnich Tslenkóv zaloseni Fundament, Chtori: Z Velyikoho Catechismusa pervéráz u jeziku Belgyitzkém krádustskim szlovom víbráni i vidáni: Potom z toho na uharszki preprovadzeni: A z nyoho na nas jezik Szlovenszki obrátzeni k podbnomu tsvitsenu u vére szlabich a Malyutskich prave priróvnáni i accomodováni. V Debretzenye. Druk: Margitai János. V Roku 1750.“

Na prvý pohľad vidieť zo všetkého, že sa tieto tri v jedno zviazané knižočky, v podnárečí severovýchodnom napísané, kde sú i formy i jednotlivé výrazy s maloruštinou zmiešané. Že sú ale spisky tieto k cirkevným službám helvétskeho vyznania zostavené, vidieť z ich obsahu, najmä z katechizmu. Po vydaní Tolerantného patentu cisárom Jozefom II. povolali českí a moravskí evanjelici pre novozriadené cirkvi svoje kňazov z Uhier; keď ale katolíkov, ktorí skoro výlučne k maďarskému kmeňu prislúchajú, iného človeka krem Maďara dostať nemohli: možno, taký prisťahovaný maďarský kňaz i knižočky tieto na Moravu priniesol, aby aspoň tak sborom svojim dačo slovanského mohol predložiť. Žiak, od ktorého to mám, je tiež helvétskeho vyznania a pochádza z Moravy.

Avšak nám tu viac záleží na pravopise, na písomnosti vôbec a na charakteristike jazyka, preto podávam prózy z piesní, zo žalmov i z katechizmu.

Z piesní:

„Pésnye Velykonoczné:

Kristus fel-támada,^[232] mi bününket él-mosá:

1. Jesus Kristus zmártvich vsztál, Chréchi našo znász zmél znyál, I chtorích zamilovál, Do Nyeba k szebe prijál; Kristus vykúpél tot síroki svet zszvú svetú smertzu.

2. Zmártvich vsztal vsemohútzi Pán Búh, Krály panujútzi; Zato ho vichvályujme, Veselo mu spévajme: Kristus:

3. Sésztz a trittzetz hodzini Ból vhrobe pohrobeni A potom oszláveni, Jeszt od Ottza zbudzení: Kristus:

4. Jesus Kristus zmártvich vsztál, Nám utém priklád vidál, Bi sme tés zhréchu sztalyi, A znyim se radovali: Kristus:

5. O szudtza prichádzútzi, O Ottzom jednak vsechmůtzi; Rozszúdzis Svet siroki Dobrich i zlich na veki: Kristus:

6. Kriszte nás spaszitzelyu, Jedini Posztrednyiku, Ráts za nász pitatz Ottza, Nyech nás prijme do nyeba: Kristus:“

Zo žalmov:

„Persi śoltár.

Právdzivé blahoszlovensztvo: pobośnich a beśbośnich rozluka.

Á ki nem jár hitlenek’ tanátsán.

Z katechizmu:

Z týchto pár úryvkov vidieť, že porovnávajúc jazykové tu obsažené formy, potom písomnost samu s písomnosťami inými slovenskými, mnoho sa získať môže pre jazykospyt nárečia slovenského a jeho literárny vývin. Rok 1750 je nie taký ďaleký. Rozumie sa samo sebou, že knižočku túto do zbierok matičných odošlem, i pevne verím, že sa u nás o krátky čas niekto nájde, čo sa zostavením písomnosti a písania spôsobu slovenského bude zaoberať. Knižočka spomenutá k tomu dobrý materiál poskytne.