Sváko Ragan z Brezovej I

Bolo to ešte vtedy, keď ich nebohý otec do ženby nútili. „Nále, Sanko, už abys sa aj oženél, čo sa máš takto jako vatrál po svete ondiet, abys sa vaččim dílom neostehél medzi starými mládenčiskami. Ja buda tebú už bych sa bol dávno ovrabčél“ — napomína starostlivý otec svojho syna. A sváko odpovedia: „Tatko, vy ste fajn chlap; snadno bolo vám, ked ste si našu manku brali, ale ja si mám vziat cudzú osobu…?“

„Chod ty lachman — zanevrú nebohý otec — ani mi nechod na oči lež sa oženíš…!“

Darmo je; otec — je otec, toho treba počúvať. A sváko začali sa naozaj obšmietať okolo brezovských dievčeniec (po príhode na Prašníku do cudzieho chotára už viacej nevkročili). Jako dobrý obchodník zavše zaskočili si aj na Myjavu podívať sa „do gruntpuchu“, koľko toho ten-onen budúci svokor na svojom mene má zapísaného. Inu, jako praktický Brezovan.

Už by raz aj boli zabrali na Závodí, v rodine, kde mali tri dcéry, z ktorých sa jedna pred rokom vydala, keby tu neboly vyšly na verejnosť zvláštne figliarstva nádejného testa. Ako pri predošlej dcére, keď terajší muž k nej vohľady chodil — budúcemu zaťovi ukazoval vkladnú knižku „Jurenkovej banky“ myjavskej, na desaťtisíc, — ale po svadbe do dnesdeň nedal mu s dcérou ničoho, — tak aj včil robil svákovi. Lišiak otec aj svákovi ukazoval taktiež vkladnú knižku „Jurenkovej banky“ na Myjave, vari s 15 tisícami. Sváko za tým tušili čertove kopyto, išli za vecou, aby sa presvedčili, ako je to s tými tisícmi.

Na Brezovej nič neostane v tajnosti. Sváko sa za tri dni doznali o fígliarstve nádejného svekra. Svekráček si totiž peniaze vypožičali v „Markovičovej banke“, v Novom Meste n./Váhom, a uložili si ich na Myjave, aby sa rozchýrilo, aký sú „majícny“ a koľko hotového groša dostane ich dcéra pri vydaji. Keď sa im dcéra vydala, vybrali peniažky na Myjave z banky, zaniesli ich nazpäť do „Markovičovej banky“ a dlh zaplatili. Zať si musel utreť nos, nedostanúc ani fuka. Sváko však prešli cez rozum tomuto strýkovi zo Závodia dosť zavčasu. Pobrali sa na druhý konec dediny, kamsi až do Baranca. Tam zakotvili obdržiac hodnú „gabu peňazí a ženu len k tomu na prídavek“. Áno, je to už „vaččím dílom“ tak: Brezovan sa „do luftu“ nežení. Takto prišli sváko Ragan ku dnešnej ich strynkej.