Sváko Ragan z Brezovej I

Žid, Šubert v Jablonici bol — ako obyčajne — krčmárom, konským a dobytčím obchodníkom i mäsiarom v jednej osobe. Kupoval kravy, volov a telce, ktoré doma zabíjal a čo lepšie telce lifroval do Bratislavy. Ako sa dalo, na čom lepšie zarobiť. Ináče Brezovania tiež skupúvajú teliatka a posielajú do Bratislavy, menovite — ako počúvam — krivý Paľo, ktorý bol pred vojnou „u strynkej“ Kátlovských, vykazuje nateraz najväčší obrat s telcami pre bratislavských mäsiarov skupovanými a vyvážanými. Nedávno meškala zvláštna komissia Riaditeľstva železníc na Brezovej, aby na tvári miesta, to je na brezovskej stanici zistila možnosť vystavenia ešte dvoch párov koľajníc pre náklad tovaru, keďže doterajšie už nestačia pre rýchle naloženie tovaru z Brezovej do šíreho sveta vyvážaného a sem ako surovín dodávaného. Jeden pár bočných koľajníc bude používať „Bradlan“, továrňa na výrobu koží v Baranci, spolu aj s exportérmi „vyšarovanej“ vypranej ovčej vlny a druhú koľaj — ako spomenuté — exportéri teliec.

U Šuberta v Jablonici zastal každý brezovský koník, zastavil sa každý Brezovan „na tri deci“. Raz sa teda u neho zastavili aj sváko Ragan s Jurom Noskom. Juro Nosko dnes už nebohý, bol vari tri razy ženatý a na koniec prežil i tretiu svoju manželku a ostal vdovcom. Po štvrtý raz sa mu už nechcelo zahryznúť do kyslého jablka manželského. Vedel o ňom každý, že bol úžasným skupáňom, čili — jako sa aj na Brezovej vraví — „bol by za groš veš z Brezovej až do Paríža hnal kolenačky a po strnisku“. Sváko ho teda po tejto stránke dobre poznali a čakali na vhodnú príležitosť, ako si milého Jurka pre toto jeho skupánstvo trochu dobrať. Tento raz sa im ku tomu naskytoval vítaný okamžik.

Nosko „urobél kšeft“ so Šubertom, zakúpil od neho surové kože, ktoré ale ešte v maštali na kravách boly. Nosko ich mohol dostať až vtedy, keď Žid kravy zabije. „Ozávdančél“ kože a celý natešený vráti sa z maštale so Šubertom do šenkovne. Prisadne ku svákovi a vykladá mu, aký výhodný obchod zrobil so Židom.

Sváko načúvajú výkladom Jurovým a sotvá tento dokončil, spustia na neho celý bez seba, ustrašený:

„Jójdanenko, Juro?! Ná, ved ti vón kože prehandluje, vón ti nedá ty pravé, čos’ ščil kúpel!? Otcibohu prisám, tys’ to fajin vyviedél, nech som huncút! No, ved ty poriadne doplatíš na tento kšeft! Čos’ sa ma najprv neporadél, šak bych ti bol dobre poradél. Hla, hla, jako sa človek môže snadno sám okmínit?!“

„Pre Pána Boha, Sanko, čo mám fčil robit?“ — spytuje sa Juro nastrašený, trasúc sa smrteľnou úzkosťou, že snáď prijde o závdavok, a výrobok a z očí srší úžasná starosť, ako by mal príjsť o celý svoj majetok. Čo si mám počat Samuško, porad mi prosím ta a pomôž!“

„Ná, stolka, že bys kravám trochu uši ponarezoval, abys si kúpené z nich kože dobre poznál“ — odpovedia vážne sváko.

„Vidíš, na to hla som ani nepomyslel, na to som zaból. Hned im uši ponarezáva. Máš pravdu, Samuško, dakujem ti za dobrú radu. Takto si kože dobre poznám a Žid mi ich nemôže zahandlovat, nemôže prefrajmačit. Už teda bežím do maštale.“

Juro odbehne do stajne a poznačí si kože na kravách, ako mu sváko radili. Ponarezáva uši šiestim kravám a vráti sa do šenku ku svákovi, referujúc spokojeným hlasom, že si kože „poznačél“.

Naši Brezovania ani druhé tri deci vína nedopili, keď začujú veľký krik a lomoz na židovom dvore. Čeľaď hlásila, že nejaký Brezovan uši všetkým kravám ponarezával a tieto im teraz krvácajú. Poplach bol hneď hotový a vinníka nebolo ťažko najsť. Juro Nosko sa prihlásil, že on si tak kúpené kože na kravách poznačil a náramne sa divil, ako sa nad tým môže niekto pozastavovať.

Žid si však nedal riecť. Neuznal oprávnenosť Noskových týchto opatrení. Výsledok bol ten, že Juro musel zaplatiť Šubertovi hneď na mieste odškodné, rovnajúce sa akurát dvojnásobnej hodnote za akú pôvodne kože zakúpil.

Či sa Juro Nosko po tejto príhode zo skupánstva vyliečil — o tom som sa už nemal možnosti presvedčiť.