Sváko Ragan z Brezovej I

„Pán Macháč, nože nám ešte po tri deci prineste, ale z toho krajného suda“ — volám ja na hostinského.

„Nále, kdo to videl pit po tri deci jako na jarmeku“ — zavolajú sváko — „liter nám prineste, ale dobrého vína, šak sme neni od macochy! Aj nás vlastná manka mala! Liter Macháčko, liter, ale dobrého prineste!“

„Sváko, naderieme sa“ — protestujem rozhorčene — „veď aj tak neviem, koľko sme tých troch deci už vysúkali. Hostinský si to tiež kriedou na dvere naznačil.“

„Tak čo ste vy, jaký Slovák, ked si poriadne nevypijete“ — dobierajú si ma figliar sváko. „Statečný Slovák si vždy vypije. Ked sa narodí, pijú zanho pri krste druhí, najtiaž mu začnú kostrnky pod nosom šibat, začína sa už aj on priúčat, ked sa ožení, pije, ked kravu kúpi, alebo predá, alebo má zabíjačku, pije a ked umre, pijú zanho trúchliví pozostalí. A potom chodte na nás se Šrobárovým zákonom! Hla, ja som si veru dnes ráno tiež dungél ešče doma u Tvarôžku pol litra vareného a včil môžem celý den surové pit…“

„Verím vám, sváko, ale povedzte mi radšej, ako volili Brezovania pri posledných voľbách do parlamentu?“

„Tu ho máš! jako by volili!? republikánsky“ — odpovedia uvedomele sváko. — „Do chlapa sme odhlasovali na Hodžu; aj Košariská s kopanicámi hlasovali na našu republikánsku stranu.“

„Počul som však, že pri tom všetkom, aj na iné strany odovzdané bolo so pár hlasov“ — dovoľujem si poznamenať zasa ja.

„To ništ neni“ — odvrknú sváko — „len niekolko málo hlasov, to ani do počtu azdaj nepríde; s tým alebo bez toho! Prosím vás, to sú tí novotári, čo aj u nás novoty uvádzajú! Kristu, ale sa opália raz! Opália, jako šecci tí novotári, čo vynašli antonobil a ajroplán! Brezovan si na takú potvoru ani za svet nesadne, lebo on sa najistejšie len ve svojém vozi cíti. Z toho, kedby sa aj prekotél, daleko nevyletí, ale z takých novôt?! To neni pre krestana! Dokál sa Brezovania ve svojich vozíkoch kšeftu držali, aj sa mali dobre, ale zle bude pre nich, jestli si na dábelské novoty zvyknú!“