Sváko Ragan z Brezovej I

Túto evanjelickú zásadu náš sváko veľmi často hlásajú a sám sa dľa nej riadia, avšak ináč si ju vysvetlovali, keď u rechtora „mendíčeli“. Možné, že im pán rechtor nevysvetlil zavčasu služobné a hodnostné stupne cirkevnej vrchnosti a preto si náš Sanko zavše zabuntošil, zarebelančil zvlášť voči pani farárke. Neučinil tak snáď z nejakej zaujatosti, nepriateľstva voči „pani matičke“, ale „vyjádrél sa“ vždy vtedy, keď bol k tomu okolím pani farárky vyprovokovaný. K tomu okoliu patrily vtedy: hrušky a jablká vo farskej zahrade, na ktoré si Sanko — hoc mal ovocia i v školskej zahrade dostatok — cez plot niekedy siahnul, hlúpa sliepka, ktorá sa na miesto vrany do Sankovho železa lapila, „Jano farárech“ a slúžka „Anča farárech“, ktorí sa na Sanka čertili a do duše ho nenávideli, pretože nemusel toľko pracovať, ako oni. Ku okoliu tomuto patrily tiež mačky pani farárkine, ktoré do školskej maštale potajomky zachodily, tam Sankových zajacov škrtily a po jednom si cez murovanú ohradu do fary odnášaly.

Sanko mal ináče pred pani farárkou „na kilometer rešpek“, vyhnul sa jej, kde mohol, bál sa jej viacej ako rechtora spolu aj s farárom. Ale čo je moc, je moc. Keď mu zajacov v maštali ubývalo, pozbyl Sanko „rešpektu“ voči pani farárke a menovite voči jej mačkám. Dal si na veci záležať. Schoval sa neďaleko maštale s jeho flintou, číhal na mačky a za týždeň 3 z nich odstrelil. Štvrtú zabil práve ako stála na plote, deliacom faru od školy. Mačka i so zaškrteným zajacom prevalila sa na farskú stranu, čoho svedkami boli pán farár i s pani farárkou, práve na dvore sediaci.

Na fare nastal shon, poplach a lamentácia. Pani farárka už teraz vedely, kam sa im mačky tratia. Aj pána farára to dopálilo a škandalizovali sa nad nezbednosťou rechtorovho mendíka. Za chvíľu zjaví sa Sankov kolega, čili „Jano farárech“ na školskom dvore so vzkazom Sankovi:

„Sanko — a pani farárka ti odkazujú, aby si išiel kočky do Baranca strielat a abys sa im na oči ani neukazoval…“ A Sanko mu rebelantsky odsekne:

„A ty povedz pani farárce, ked si chcú kočky chovat, aby si ich vodeli priviazané na špagáte…“

Na budúcu nedeľu pán farár mali kázeň o nezdarnej mládeži, v ktorej „oko boží nenalézá zalíbení…“