Sváko Ragan z Brezovej I

Ale nie od tisíca ke stu — ako sa vraví, ale ako sa patrí „po brezovsky“. Keď ich niekto zavše na Myjave videl, mohol na to jed vziať, že sváko „noseli šupáky“ do „Jurenkovej“ banky. „Kšeftovali.“ Pre svoje najdôležitejšie rodinné záznamy používali dvoch kníh a síce spevníka a kalendára. Do spevníka zapisovali si, keď im Pán Boh dieťa požehnal, hodinu, deň, mesiac, rok narodenia, aj jaké počasie vtedy bolo a meno, akým rodinný prívažok pokrstili. Keď zomreli starý otec, a ich prvý syn — taktiež si to do spevníka, zaznačili čo je tradičným zvykom vari na celom Slovensku.

Do kalendára zapisovali si prírastky a zmeny na statku na pr.: „Patnásteho vodeli sme kravu k Janíkovi bykovi“, alebo — „Dvacáteho vodeli sme mašicu k Moriakovi kancovi“ atď. Toto sú tie najdôležitejšie záznamy o gazdovstvách, aby gazda vedel, kedy „má dávať pozor“.

Chalúpku mali sváko malú, skromnú, na ulicu „na štok“ a do humna strecha im na zemi ležala (poneváč sa dvor dvíhal do vršku.) Mali „tisícôv v bance“ a majú ešte aj dnes, ale aby si zodpovedavý, moderný domek vystavili, — to nie. Dve dcéry vydali, syna oženili: „Načo stavat a murárôv kŕmit?“ V tom domčeku takom, aký je — chcú aj zomreť. Tohoto názoru sú „vaččim dílom“ aj mnohí iní dnešní Brezovania — milionári.

Sváko by sa už nemali trápiť, veď majú z čoho žiť na staré kolená. Im ale krv brezovská nedá spať a doma sedeť. Ak je len trochu možné, vyberú sa i so strynkou „za kšeftom“ a pri tom ich nikdy neopúšťa starý humor a brezovské šibalstvo. O všeliakých príhodách svákových daly by sa celé folianty popísať. Nemožno ich uviesť všetky, bo by sa na mňa nahnevali a strynká Raganéch by ma cmarom nepočastovaly. Len niektoré ešte z nich spomeniem.