Sváko Ragan z Brezovej I

Keď kedysi nebohý dr. Julo Markovič kandidoval za slovenského národného poslanca vo vrbovskom okrese, Brezová aj so svojími Židmi do chlapa hlasovala na Markoviča. Pačmaga bol iba notár so svojim pisárikom, tých však Brezovania, medzi statočných ľudí nepočítali. Spôsob volebnej agitácie na Brezovej lišil sa podstatne od dnešnej a bol pri tom jedinečný, nanajvýš orginálny.

Váženému občanovi brezovskému p. Štefanovi Štefánikovi prišiel na brezovskú stanicu vagon nehaseného vápna. Práve vtedy kdesi staval a vápno súrne potreboval. Na druhý deň mal ho paholok odvážať. Do rána však narástol cez celé brezovské námestie, obrovskými, vápnom namaľovanými písmenami nápis: „Nech žije dr. Julius Markovič.“ Pána Štefánika, ako každého Brezovana mile prekvapil tento agitačný prostriedok, ktorému sa vyhnúť nik nemohol, ale ani vo sne mu nenapadlo, že by to bolo z jeho vápna. Až keď sa paholok vrátil s prázdnym vozom so stanice oznamujúc, že veru tam ani len prachu po vápne neostalo. Čo si mal počať jeho majiteľ? Aj sa hneval, ale ešte väčšiu radosť mal z podareného nápisu.

Vtedy náš sváko tiež „miništrovali“ pri brezovských mládencoch vápno hasiacich a nápis maľujúcich. V noci zapriahli kobulku, ticho, aby sa strynká nezobudily a prevážali chlapcom vápno so stanice na Závodie do ktorejsi zoly, kde ho chlapci hasili. Samo sebou sa rozumie, že nik na Brezovej pozitívne nevedel, kto „to na rynku upiekél“ a možno, že ani dnes ešte nevie. Sváko konali iba vlasteneckú a národnú svoju povinnosť.

Keď vypukla vojna, rak.-uh. generálny štáb vydal poplašnú zprávu po celej monarchii, že pôjdu automobily, vezúce zlato do Ruska, aby ich obyvateľstvo chytalo. Myjavský slúžny Filberger aj na Brezovú poslal prísny rozkaz, vartovať na cestách a chytiť tie automobily. Strážiť sa chodilo po poriadku. Keď prišiel rad na sváka a ich súseda, aby stáli celú noc pod Surovínami, rozmysleli si to, vytiahli starú rozsušenú obecnú striekačku, postavili na prostriedok cesty a nestarajúc sa o francúzske automobily ani o mamlasa Filbergera, ľahli si aj so súsedom doma spať. Pravdu mali, bo by sa automobilov nikdy neboli dočkali.