Sváko Ragan z Brezovej I

„Mašina, to je vynález ludský“ — vravievali sváko. A dnes na tie rozličné „éroplány, luftbalóny a antonobile“ taktiež vravia, že je to „výmysel dábelský“. Oni by si na to za nič nesadli, ani strynkej by „nedovoleli do toho vkročit“. Najbezpečnejší je človek vo voze, keď má „sporiadaný statek a všetko pri poriadku“. Brezovské herky tak snadno z rovnováhy nedostaneš. Brezovan vyspí sa na sedlisku, v košine svojho voza a šimel, alebo kobulka ide svojou cestou tam, kam chce jej gazda. Herka vie, že kam ide so svojim gazdom „za kšeftom“, na krížovatkách cestu nezmýli, preto sa starší Brezovania najistejšie len vo svojom vozíku cítia. Takto je pochopiteľný konzervatizmus nášho sváka voči novotám a ľudským výmyslom.

Keď bola železničná dráha z Jablonice na Brezovú vystavená a vlaková premávka zahájená, dali sa raz prehovoriť sváko a rozhodli sa navštíviť svojho švagra v Holíči. Dalo to hodne práce strynkej, kým sváka dostali do vagónu. Sváko si najprv obhliadli lokomotivu, či je na svojom mieste, či sú vozne dobre pospájané, či majú hamovníky atď. Len keď sa im prednosta zaručil, že sa im nič zlého stať nemôže, urobiac si vopred kríž na čelo vstúpili do vagona ku strynkej.

Na zpiatočnej ceste z Holiča cestovali sváko vlakom iba po Jablonicu. Tam ich už nik nemohol dostať do brezovského vlaku, a to pre zvláštnu príčinu. Lokomotíva bola obrátene ku vlaku pripnutá, poneváč na jablonickej stanici niet mechanického otáčadla (regulátora) ako v Trnave, alebo v Bratislave, na ktorom by lokomotivu otočili. Darmo strynká a vypravčí vlaku sváka prehováral aby sa nebáli do vozňa vsadnúť. Všetko bolo marné! „Ani sa neunúvajte ludkovia moji, mna tam nedostanete; já tomu neverím, mašina neni v poriadku! Kde má komín, kde pec a kde danf? To je poriadek, správa; na tom sa majú stateční ludia Brezovania vozit? Pffi — odpľujú si sváko s citom na kilometer — to bol nejaký fajn lapaj, čo vám to takto vyviedél! Chodte vy zadkom obrátení jako raci, či trafíte na Brezovú?! Nesadnem si, Kristu, ani za vašieho ministra na ten váš vergel!“ protestujú rozhorčene sváko a volajú na strynkú už vo vozni sediacu: „Stará pod dolu, aby ti krk niekde nevykrúteli, ideme peši na Brezovú!“

Každý ďalší protest so strany strynky by bol býval zbytočným. Neviem, či sa už do dnes sváko so železnicou smierili, spýtam sa ich až ma raz na Brezovú, na karminu zavolajú.