Sváko Ragan z Brezovej I

Trnava je veľké mesto, hoc to aj dnes vo firme nemá, ale charakter jej inštitúcií nenasvedčuje, že by dedinou, čiže veľkou obcou bola. Má ona svojho mešťanostského starostu, mestských policajtov, mestského šintra = šarhu, veteránov, hasičov s parnou striekačkou, batailony mestských úradníkov žobrákov atď. čo všetko iba mesto mať môže. Má svoje dobre a menej dobre zavedené priemyselné závody, fabriky, sladovne, veľký cukrovar, zvonárňu u Fischerov, vozovku atď. Vrbové je tiež veľkou obcou a mnohé, veľmi mnohé z týchto inštitúcií nemá, svedčí to teda o neodškriepiteľnej skutočnosti, že Trnava ostáva mestom i na ďalej, hoc je aj úradne na obec devalvovaná.

Obyvateľstvo trnavské rozdelené je na mnoho rozličných, politických, ideových a kadeakých strán, stránočiek a frakcií, ktoré akby sme dľa barvy peria triedili — našli by sme v Trnave vtáctvo nasledovného peria: Zelení, bieli, čierni, rudí, červení, červeno-bieli, modrí, modro-žltí, čierno-žltí, červeno-bielo-zelení a tiež aj bezbarví vtáci, jakých len chcete.

Raz v trhový deň meškali sváčko v Trnave „za kšeftom“; prikärovali vlakom s nôškou futra, ktoré veľmi rýchle odpredali 2-3 trnavským ševcom. Na to si zašli na tri deci „modranského“ do ktorejsi krčmy, kde celá rada takýchto vtákov zvlášte rudého a červeného zabarvenia sedela za stolom a debatovala o politike. Sváko si sadli za súsedný stôl, prikázali krčmárovi tri deci vína priniesť a vytiahnuc z „kuby“ uzlík s husinou, počali obedovať. Spoločnosť pri vedľajšom stole vo svojej debate otužovanej vínom, zachodila už aj do otázok náboženských, spôsobom hodiacim sa práve len do krčmy a nie do spoločnosti ľudí triezvych. Nastala medzi nimi skutočná hádka, či Kristus naozaj z mrtvých vstal, alebo nie, či je to iba cirkevné dogma, alebo ako to oni nazývali „farársky výmysel“. Sváko medzitým už zaplatili a poberali sa von, debata Trnavčanov ich nezaujímala a nebavila. Títo však chceli do debaty i sváka násilne vtiahnuť, aby im aj on svoje názory predniesol a zrejme tiež aj preto, aby si ho, ako prezpoľného, poriadne dobrali. Jeden z Trnavčanov zavolá na sváka hlasom, alkoholom trocha rozjareným:

„Počúvajte, vy, oný, čo ste, Brezovan! Dočkajte ešče trochu! Čo sa necícíte tu dobre; kde vám bude horšie? Povedzte nám teda vy, čo myslíte; vstal Kristus Pán z mrtvých, lebo né? Čo o tom súdzá na Brezovej?“

Sváko sa pri dveroch zastavia, utrú obidve strany ježatých fúzov a odpovedia na otázku takto:

„Viete, ludkovia moji, ono je vám to tak s mrtvýchvstaním Kristovým — komu vstal, komu nevstal, ked chceš vstal, ked nechceš nevstal, jako to vezneme, vec chápeme, na nu sa dívame a veríme. Mne ku príkladu vstal Pán Kristus z mrtvých, aj ostatným mojim brezovským rodákom Kristus z hrobu povstal. Vám, viselcom, jako vidím, Kristus z hrobu nevstal a veru Kristuotci prisám velebnému, pre vás by sa mu ani nevyplatelo vstávat, vy oní, delenjakí. Ná, veru dobre urobél, že vám nevstal; bol by si veru pomohél; nech som huncút! Má úcta!“ (Tohoto pozdravu domorodec-Brezovan iba voči neznámym ľuďom užíva, ináč sa pri odchode pozdravuje slovami: „S Bohom ostávajte“ a podobne.)

Sváko pleskli rozhnevane dverami krčmy za sebou a na ulici odpľujúc si na desať metrov, zahundrali: „Bouprisám, je to tu hyd!“