Sváko Ragan z Brezovej I
Autor: Elo Šándor
Digitalizátori: Viera Studeničová, Eva Lužáková, Veronika Gubová, Tibor Várnagy, Henrieta Lorincová, Pavol Karcol
Stalo sa to kdesi v severnom Sliezsku. Sváko Ragan pokulhávajú hore vysokým kopcom za vozíkom, v ktorom bol zapriahnutý vari 20-ročný šimel (zdochol im roku 1896, na Hromnice). Na vozíku vyčnievala bedna na vajcia a prázdna klietka na kurence. Hore vysokým brehom sváko šimlovi „ulahčeli“ a radšej sami sa za vozíkom pelhali, pukajúc spokojene z nezbytnej fajočky. Ako tak idú, stretnú s protivnej strany dolu brehom sa ženúceho Brezovana, Ščevána Tataru. Tiež bol tak vystrojený, ako sváko. Sváka toto ani najmenej neprekvapilo, patrne boli už zvyklým na svojich cestách „za kšeftom“ večne stretávať Brezovanov. Pri tom, jako sa patrí, oslovia protiidúceho krajana:
„Nále, Sčeván, nále dejdeš?“
„Nále, len tu dolu a de vás čert nese sváčko, čo nesedíte doma?“ — spytuje sa krajan.
„Ná, de by ma niesél, len tu hore“ — odvrknú sváko a popoženú šimla do kroku — „hý, hat, hvo, hat!“
Na druhý deň ráno shľadali sa obidvaja na trhu v Krakove. Každý držal koniec zástery v ruke a skupúval vajcia i maslo na krakovskom rynku od Poliačiek.
O autorovi
Elo Šándor
prozaik, dramatik, publicista. Pseudonymy: Dušan Lipnický, Ján Kmec, Jano Ozembuch, Kabanček, Kabanec
