Sváko Ragan z Brezovej I

Tak ako bratia Juhoslovania za každým slovom používajú svojho „Boga mi, Boga ti, Boga vam“ atď., tak sa aj naši Nitrianci za každú maličkosť prisahajú a „ocelujú“ ani cigán za podkovu. Zvyk tento zakorenený je zvlášte na vrbovských kopaniciach, v Krajnom, na Myjave a na Brezovej, vo forme dušenia „otcibohu prisám, Kristuotci prisám, bohuotci Kristu prisám, bohuotci Kristu prisám velebnému, nazaretskému“ atď. Ďalšie variácie a kombinácie z týchto božstiev utvorí si každý sám dľa toho, že na čo sa mu treba zakĺňať a božstvá za svedkov volať. Keď sa patričnému jedná o veľmi dôležitú vec, ktorej oprávnenosť prichodí mu zvlášť dôrazne prízvukovať, vtedy používa hodne dlhého prísahania, prisahá teda na Krista prevelebného aj nazaretského a to hlasom takým, že sa zavše Veľká Pec, alebo Bradlo trasie a obloha mračí. Zlozvyk tento len veľmi pomaly možno potierať a to tiež iba v mladších generáciách. Ako sa na Brezovej dnes už „neprísahajú“, dokazujú nasledovné dva prípady:

Starý Danko rezal drevo, vari u Tvarôžkov v hostinci, s paholkom Janom a pribehne ku ktorémusi z mladých Tvarôžkovcov, študentovi a celý rozpajedený hlási:

„Mladý pán, mladý pán, Kristu otcibohu prisám ja s tým Janom vac drevo rezat nebudem, ked sa tak prisahá! Povedzte mu, aby sa tak neprisahal, lebo ho otcibohu prisám nazaretskému sobálim alebo pántokom zabijem. Kdo to jakživ videl, aby sa človek tak nekrestansky za ništ prisahal?“

Druhý prípad:

Sváko Ragan chodili „za kšeftom“ v Jugoslávii a navštevovali aj našich Slovákov v Báčke v okolí Petrovca a Kulpína, kde kedysi aj s inými statočnými národovcami, pred vojnou ešte, agitovali pred poslaneckými voľbami za dra Hodžu, dnešného československého ministra. Ako sa tam motajú, kdesi na okolí Petrovca, zavolá na nich ktorýsi „báťa“:

„Ej hľa, veď ja vás dobre poznám, vy ste báťa Samuel Ragan z Brezovej! Ľa, akože bych nepoznal, dobre ver! Čiže ste už dávno u nás v Báčke neboli?! Povedzteže báťa Ragan, či sa na Brezovej ešte vždy tak ostro prisahajú, ako pred prevratom?“

„Nále, Kristuotci prisám velebnému, nazaretskému, už to aj u nás, na Brezovej zahýna“ — odpovedia sváko. „Novôt tam už máme až prez prisám Bohu dost!“