Sváko Ragan z Brezovej III

Na Brezovej majú fajn lekára, dr. F. Vie sa o ňom, že za svoju „unuváciu“ nepodáva hneď účty pacientom. Však aj na čo by? Na Brezovej si národ až do nedávnej doby dôveroval. Až keď prišly tie všeliaké novoty s demokraciou a jej náležitosťami, dôvera táto pomaly bola odkázaná len na písmo. To sa ti verilo a verí, čo máš na písme pred svedkami napísané a podpísané. Taký „bisnis“ sa dnes udomácňuje na Brezovej. To sú tie novoty tiež, na ktoré starí ťažko privykajú.

Dr. F. roky a roky meškal s predkladaním účtov. Len keď už tieto vykazovaly trocha úctihodnejšiu summu, prekvapil dlhým účtom svojich klientov dobrák, p. dr. F. Liečil on aj nášho sváčka s ich strynkou a menovite túto, lebo veru zdravie im začalo v poslednej dobe dostávať štrbinu. Učtu tiež — ako ostatným — nepredkladal, až si ho sváko museli zvlášť energicky reklamovať. Nuž potom im ho poslal a veru akurátny. Konečná summa zobrazovala cifru nie menšiu, ako Kčs 700.—. To trocha heglo svákom. Nevedeli tomu prísť na chuť, alebo nechceli. Veď je to veľký peniaz odrazu a na doktora. Neľutovali by, ničoho by nenamietali, keby to s ním boli pomaly prepili u Tvarôžku, „Na cirkevném“, alebo u Krutého. Ale takto nemilobohu toľký peniaz vyhodiť sa im veru nechcelo. Nuž, posielali zaťa, aby šiel ku doktorovi a odjednal dačo. Ten sa zdráhal, nešiel. Vybrali sa sami.

— Nále, pán doktor, šak ste nám to jakosi mnoho popísali! Šak sme neboli ani nezdraví tolko rázy. Šak sme my aj s mojú starú ešče skoro jak mladí ženáči. Nám ništ nechýba, ozaj len vtáčie mlieko. Jako ste reku prišli k takejto sume nekrestanskej?

— Ale sváčko, sváčko, čo mi nedôverujete? Že mladí? Hm, jako to vezneme. Mladí na niečo. Šak vy by ste ešče boli, ale tá vaša starká, tá sú už stará, zedraná, jako váš zaosek. Viete, to je ze starým človekom, jako s pokazeným strojom. Furt sa to napráva a furt je to pokazené. Odpustit vám ništ nemôžem!

— Nuž, ked nespustíte, teda mosím statečne zaplatit — mudrujú sváko. — Čo si mám s Vami počat, há? Zaplatím.

Zatým sváko vytiahnu budelár a z neho zamastené stovky, ktoré odčítajú a položia na stôl lekárovi, krútiac pri tom nespokojne hlavou. I lekár zbadal tento viditeľný znak svákovej nevôle a preto sa ich spýtal hneď na mieste:

— Čo sa vám nelúbi, sváčko, čo krútite hlavú?

— Ale, ništ pán doktor! Len sa tak rozpamatávám, čo mi vaša mamenka — Pán Boh jej daj slávu večnú — hovorievala, ked som chodieval cez vašu dedinu na jarmek a vy, jako malý chlapec, liepali ste sa mi na longo, na lefče, na griefy a čo já viem, kde všade na voz…

— Čo vám ozaj hovorila? — pýta sa zvedave lekár.

— Čooo? Abych’ vás, fagana, zhodél s voza, lebo že si krk dolámete…

— Ná a šak na tom by ništ nebolo? — poznamenáva lekár.

— Nebolo, jako nebolo — odpovedajú sváčko. — Ale ja len včil banujem, že som vašu mamenku neposlúchél. Máúcta!