Sváko Ragan z Brezovej III

Po napísaní predchodiacich dvoch dielov „Sváka Ragana z Brezovej“ bolo treba napísať aj tretí. Tak si toho žiadali čitatelia, keď sme prvým dielom začali životopis sváčka Ragana od ich detstva, je potrebné, aby aj ich starecký vek napísaný bol pre večné veky. Stalo sa tak v diele treťom, bárs teda nie až po hrob, lebo sváčko ešte žijú a my im zaiste všetci želáme dlhého života a radosti z neho.

Čitatelia z predložených im troch dielov „Sváka Ragana z Brezovej“ videli, že hoci boli a sú náš sváko, figliar a viselec, predsa len rád mali svojho spolublížneho a úmyslne neškodili nikomu. Hovorievali často: „Z lásky prišiel človek na svet, z lásky sa narodél. Jako výbavu priniesél si nárok na lásku a teda z jeho podielu na láske nikdo mu nesmie nyšt vziat. A preto ludkovia dobrí, milujte sa vespolek“.

Strynká Raganéch pomreli. Sváko sa síce opäť oženili, ale táto ich druhá žena priniesla do domu novoty, náročitosť i márnivosť svetskú. So strynkou Raganéch v značnej časti ubudlo z originality brezovskej. Sváko ešte žijú, ale keď aj oni uznajú raz za vhodné, aby vále dali tomuto hrbatému svetu, bude ich smrť súčasne medzníkom medzi vymierajúcou, starou brezovskou gardou a „novotármi“, ktorí na jej miesto prichodia. S odchodom starých Brezovanov a Brezovaniek mizne nám garda typických „tatarvov“, v ktorej podobná už sa viacej nezrodí na Brezovej. Škoda!

Úcta ku Brezovanom, obdiv od môjho detstva ich význačných vlastností, podnikavosti obchodnej, húževnatosti a nezdolnej energie — viedly ma k napísaniu troch dielov „Sváka Ragana z Brezovej“. Modernizmus, pokrok vo výrobe, racionalizácia — rýchlym tempom ubíjajú existenčne i našich Brezovanov a tým je konec aj ich svojráznosti, lebo mládež prispôsobuje sa vo všetkom požiadavkám týchto novších prúdov, často ráz aj na úkor väčšiny tých pekných vlastností, ktoré nová generácia zdedila od svojich predkov. Áno, vymierajú svákovia a strynky brezovské. Čo príde po nich? Neviem, je určité, že „novotári“, ktorí ubijú príslovečný brezovský svojráz, ale tomu už nemožno vyhnúť. Tak si toho neúprosne vyžaduje doba a dnes na Brezovej niet nikoho, kto by svojráz tento zvlášte opatroval a zachovával pre budúce generácie.

Nuž, choďte Sváčko môj svetom! Hlásajte národu nášmu a každému, kto knižky tieto berie do ruky, že neni tomu ešte tak dávno, čo na Brezovej bývali „kabrnáci“, jakých nie 12, lež iba 5 išlo do tucta.

V Košiciach, dňa 29. júla 1931.

Pôvodca.