Sváko Ragan z Brezovej III

Autorovi diela o svákovi Raganovi došly ďalšie listy, ktoré je hodno i na tomto mieste zaznamenať. Tak píše istý cirkevný evanj. činiteľ, redaktor niekoľko evanj. časopisov, listom z 24. marca 1931. medzi iným toto:

„… Pomaly treba nám pristúpiť k sostaveniu -ského kalendára na rok 1932. Veľmi by ma tešilo, keby ste mi ráčili prisľúbiť svoju spoluprácu. Potreboval by som menovite Vaše ct. povolenie, aby som mohol odtlačiť, ako Sváko vyplatili komunistov. Prirodzene, že príjmem milerád aj článok iného obsahu. Vítané mi budú obrátky, fotografie. Najradšej však strvám v danom prípade pri Sváčkovi. Poučený zkúsenosťami z min. roku vopred poznamenávam, že si ponechávam právo niektoré rukopisy rezervovať do roku 1933. Práce bude náš spolok honorovať.

Očakávajúc Vašu ct. odpoveď, značím sa v plnej úcte…“

To sa vie, že pánu redaktorovi udelené bolo svolenie, aby si zo Sváčkových príbehov vybral, ktorý sa mu páči.

*

Smutný, neveselý je list z 25. marca 1931. priateľa N. G. z Brezovej pod Bradlom, taktiež autorovi Sváka Ragana písaný. Stojí v ňom medzi iným:

„… Počul si zaiste o ničivých následkoch hospodárskej kríze, ktorá, bohužiaľ ani Brezovú našu neobišla. Pôsobí ona veru stiesnene aj na mňa, ktorý predsa dosť ľahko prenášam nicotnosti vezdajšieho života, o ktorom by som ešte aj to povedal, že je večná škoda tráviť ho tu, na tomto hrbatom svete, keďže toľké tisíce kňazov vravia, že v zázemí a či kde po smrti, „je život bez smrti, radost bez žalostí atď.“

Finančná situácia na Brezovej je tak ubiedená, že letora Brezovanov, tak známa po celom svete, ba ešte aj za ním — už temer nadobro pominula. — Keď sa rozprávaš s kožkárom, neni to reč, ale bolenie brucha. Každý má vetry, nikoho už nemôže nič tešiť, lebo každého čosi gniavi a nemôže sa tej príťaže zbaviť nejako. Zkrátka, kšeft nejde a humor je v pudle, basta!

A musím Ti zvestovať smutnú novinu: Sváčko ležia ťažko chorý (vraj vážia 78 kilov), teda ťažšie, jako ich strynká, ktorú zcogali z postele Sváko slovami:

— Ná, stávaj stará, šak ty tak tažko neležíš!

Sluší sa totiž vedeť, že chudera strynká vážia aj s rubáčom spolu 42 kilogramov.

Sváčko majú údajne akési „žmanie“ vnútri, že ich to tam žerie nejako moc ukrutne, chudáka. Niektorí súsedia hovoria, že je to obyčajná žierka. Avšak dľa môjho náhľadu žierka to byť nemôže, lebo jako viem, žierka je náš obyčajný „nemec“, a to by som ich bol videl ísť do „Patákového“, na rolu, aby to potom nemuseli vyvážať. Oni sú totiž veľký racionalista, šetria aj na zápraže, keď netreba, veru šimla nezapriahnu.

Avšak, žarty stranou! Svákovi musí ozaj chýbať čosi, keď mali už aj doktora. Čo sa už boževečný nanalievali do nich všeliakých zelín, ale furt a furt leze na nich, na chudáka tažoba. Aj sa už úbožiak kedy-tedy požalujú Pánu Bohu, že „nebodáj bude to asi odplata za hriechy, čo spáchali“, ale šak my, Brezovania vieme, že oni každému človekovi len dobre chceli.

Vyskytujú sa u nás hlasy súsediek a súsedov, že vo svákovi je nebodaj už to zlé, že ten „boževečný odpust hriechy“, rohatý sa už na starost z ních odstahúva.

Svákovi ale neni do žartu. Len keď už nemajú pokoja pre kšefty, nuž vystroja svoju starú (rozumej, strynkú, ktorá chudera po prestátej chorobe su zoslábnutá, uschnutá, že ledva spravia malinký krok) v tom najhnusnejšom čase, tak raz keď tak padal sneh, že nebolo videť ani na krok vo dne, museli chudiatko strynká ísť až do dolného konca, čo im vzalo celú hodinu času v tej zlote a opýtať sa Izidora, či by im dal futro za cenu ujednanú pred pol rokom. Strynká dohromady nevyrídeli ničoho, ale sváko mali splnené svoje zámery, aby si totiž mohli zas na niekom trocha previesť.

Keď prišiel k ním veriteľ pre peniaze, umierali. Jak náhle tento vytiahel päty, hneď poslali strynkú pýtať svoje k ich dlžníkom. Pozdejšie prišiel ich navštíviť istý známy a hovorí: „no, starý, prišiel som ta opáčit.“ A sváko na to:

— Šak, keby ta to len findu bolo koštovalo, nebol bys dokapál. Ná, ked si tu, tak si už sadni, máš to za jedny peniaze!

Nuž neviem, neviem, či bude ešte čo zo sváka.

Srdečne Ťa pozdravujem a som Tvoj oddaný…“