Sváko Ragan z Brezovej III

Je potrebné, aby sme aj toto zaznamenali: Pán dr. A. G. lektor Masarykovej univerzity v Brne, píše autorovi Sváka Ragana dopisnicu z 23. marca 1931. nasledovne:

„Vážený p. řediteli,

byl byste, prosím, tak hodný a napsal mi hlavní data ze svého života? Potřebuji jich do čítanky pro 3 tř. slov. středních škol, kde jsem otiskl ukázku z Vašeho sváka Ragana (o brezovských škopiaroch). Kdybych směl zneužít Vaší laskavosti, tedy bych Vás prosil o seznam Vaších prací knižně vydaných (datum vydání též). Rád bych si jej porovnal se svým seznamem. O některých věcech totiž, když nejsou zrovna vydány v Bratislavě, nebo v Martině, se někdy dovídám oklikou a s časovým zpozděním.

V dokonalé úctě oddaný: Dr. A. G.“

Nuž hľa, o sváčkových viselectvách budú sa už naši malí učiť, len aby si na ne nenavykali. Na druhej strane však, bolo by len želateľným, keď by do celého nášho národa prešlo tak trochu brezovskej krve. Neškodilo by.

Anonymný list z Brezovej vydavateľovi Sváka Ragana:

„Ctený pane Pažický, na Myjave.

Ná a nemáte už naozaj inšiej práce, len s takýmito talafatkami sa ondiet? Vyplatí sa vám to? Neni škoda márnit papier na takéto fatiny?

Daniško! Radíme vám, aby ste si dali pokoj a nám též, lebo budte istý, že tým len sebe osožíte. Šak uznajte, čo si my súsedia máme na seba vykrikovat a k tomu ešče aj v knize vyondiet, čo kerý na kerého vieme?! Aj medzi Myjavcami sú viselci, aj medzi Brezovanmi sú miglanci; takých nás Pánbôh stvorél šetkých. Šak my oné, neideme vykrikovat, že čo za viselectvá vystrájajú myjavskí svinkári a škvarkári. Dajte aj vy pokoj nám, statečným Brezovanom!

Poznali sme my vás, Daniško, už aj po inšiej stránke, ej veru poznali a to po lepšiej. Ked ste vydávali monografiu Myjavy, z pera hen vrbovského pána seniora Bodnára a jeho spolupracovníkov, medzi ktorými bol aj Brezovan. To bola kniha akurát. V tej ste Brezovanôv nemydleli. Aj vieme, že slúžnému ste na cenzuru z „Myjavy“ predloželi inšie a inšie ste vydávali, celkom inšie, začo vás mohli lapaji starého režímu najmenej po roku každého zabásnút. Nnno, teda nemali by ste si pekné renomé kazit vydávaním kníh o nás, Brezovanoch a naších kúskoch. — Lebo veru, ked kerú kapitolu čítáš, či sa ona vztahuje na sváka Ragana samého, alebo nie, vidí sa v niej každý garbár brezovský a v duši uvažuje, že kde sú tí zlaté časy, ked von ešče takéto viselectvá a pesstvá vystrájal.

Radíme vám s dúverú, nevydávajte Šándorové knihy o svákovi Raganovi! Nech si ich vydá, de chce, bár aj u niekerého vrbovského, alebo košického žida! Ten ošmek delenjaký! Šak nech sa nám len ukáže na Brezovú, podívame sa mu na paty! Ej veru podívame!

Viete, Daniško, my sa podívame na paty aj vám, ked akurát neprestanete!

Z úctú a priatelským pozdravom: Brezovania.

Na tento list poslal kníhkupec a vydavateľ Daniel Pažický odkaz na Brezovú asi tohoto znenia:

Milí Priatelia!

Nezvyknem odpovedať na anonymné listy a preto posielam odkaz tento po Jurovi Švancarovi osobne, aby ste vedeli: Vydal som a vydám aj ďalšie diela Šándorové o svákovi Raganovi, lebo ich svet rád číta a mne sa míňajú. Vydám teda aj tretí jeho diel. Keď nechcete, aby vydané toto dielo vyšlo do verejnosti, zakúpte celý náklad a rozdelte si ho medzi sebou. To vám odkazuje Daniel Pažický.

A ešte niečo: Keď som dostal Elove Šándorove rukopisy, tak som si pomyslel: „Chlape, keď si sa to nebál naškriabať, čo bych sa to ja mal báť vydať?“ Nuž toto povedzte každému, koho mrzí sváčkova historia.