Zlatý fond > Diela > Ďorde Čierny


E-mail (povinné):

Jonáš Záborský:
Ďorde Čierny

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Ivana Bezecná, Dorota Feketeová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 99 čitateľov

Dejstvo tretie

(Javisko: dvor vo Smedereve.) [59]

Výstup 1.

Čierny, Mladen, Iľo, Vujco.

VUJCO:
Nevďačnosť to planá, kmotre kňaže.
Ty si národ vyvolal k povstaniu,
vymanil zo jarma tureckého,
vzal Belehrad, Šabac, pobil vojská
na Drine, pri Vidine, turecké,[60]
a teraz, hľaď, už by oni chceli
rozhodné mať vo národe slovo.

IĽO:
Keď zvíťazil Ďorde, panovať chcú
ľudia, ktorí neboli by škrkli,
čo by ešte stokrát horšie boli
ubíjali a lúpili „daji“.
Popudzujú, repcú, držia schôdzky.

ČIERNY:
Deje sa to, čo som predpovedal.
Zvolili ma za vrchného vodcu
z chabosti len, pretože sa každý
nebezpečnej obával hodnosti.
Darovali mi hodnosť kniežaciu
proti srdcu, že to žiadal národ.
Nedám ale so sebou pohrávať.

MLADEN:
Smelo! Národ a vojsko za teba.
Oni vedia, že len tebe majú
ďakovať za vydobytú voľnosť.
Mätežníkov nenávidia planých.

ČIERNY:
Skrotím všetkých. Uzrú, že nie chabú
vyvolili si za kňaza babu.
Nech postavia sa v hotovosť momci.

(Iľo a Mladen preč.)

Naučím tých pyskatých rečníkov!
Zvlášte toho kujona z Orašca.[61]
To najväčší je popudzovateľ.
Chodí ako zlý duch kol do kola,
podhuckáva, skušuje každého.

VUJCO:
On i toto sohnal shromaždenie.

ČIERNY:
Práve zato. Zatknem ho v okovách.
Tu mi ide.

Výstup 2.

K predošlým Teodosij, Dobrinjak a Veľko.

ČIERNY:
A! Môj dobrý priateľ Teodosij.
On ma prvý navrhol za vodcu.
Nechcel prijať sám núkanú hodnosť,
lebo uznal mňa za schopnejšieho.
Tým prekliesnil mi cestu ku trónu
kniežaciemu v uvoľnenom Srbsku.

TEODOSIJ:
To zo všetkých omylov najväčší,
aké zrobil som, odkedy žijem.
Srbsko svrhlo cudzieho a padlo
v jarmo horšie svojeho tyrana.

ČIERNY:
Tak hovoríš so kňazom?

TEODOSIJ:
Môj nie si.

ČIERNY:
Keď som všetkých Srbov, som i tvoj kňaz.

TEODOSIJ:
Mne si nič, len hajdúch, Čierny Ďorde,
jehož voľno každému zastreliť,
tak hľa!
(Strelí z pištole po Čiernom.)

ČIERNY:
Zle si namieril, ty oplan.
Ty však rypneš do prachu, pes zradný.
(Zastrelí z pištole Teodosija.)
Lež, odbojca, podlý závistníku!
Vy vydáte svedectvo národu.
Videli ste, čo učinil drzý.

(Tleskne do dlaní, vstúpia dva momci.)

Peč s tým trupom! Nech ho na ulici
rozvláčia psi. Nehoden pohrebu.

(Momci odvlečú trup.)

Vy čakajte na príchod ostatných.
Prídem i ja, keď budete spolu.

(Čierny a Vujco preč.)

DOBRINJAK:
Za hajdúcha dobrý, nie za kňaza.

VEĽKO:
Čo bol v horách, to tu, harambaša.
Čert nás zviedol, že sme moc nad sebou
takémuto dali surovcovi.

DOBRINJAK:
Musí to byť ináč. Uvidíme,
či sme sa mu predali na večnosť;
či viac on sám, nežli všetci spolu.

VEĽKO:
Ľahko že viac. Lebo to nie je žart
mať moc vrchnú v ruke, vojsko, drábov.

Výstup 3.

K predošlým Miloš Obrenović, Stojković, Nenadović, Glavaš, Matij, Grujović.

MILOŠ:
Čia to tu krv farbí zem surovú?
Iste skutok zas krvavý Ďorďa.

DOBRINJAK:
Teraz vlastnou tu Teodosija
z Orašca do prachu vystrel rukou.

NENADOVIĆ
Tak to teda už ide v Srbii?
Bude nás už strieľať kňaz ako psov?

GLAVAŠ:
To síce diaľ trpieť sa nemôže.

STOJKOVIĆ:
Tomu musí sa učiniť koniec.

GRUJOVIĆ:
Prosím, prosím! Prečo ho zastrelil?

DOBRINJAK:
Povadili sa.

VEĽKO:
Vyznať však sluší,
že prvý po kňazovi vystrelil
Teodosij.

MATIJ:
Smrť teda zaslúžil.

DOBRINJAK:
Jednak nie je k vystátiu riadenie
Ďorďovo, bo je ukrutník, tyran.

NENADOVIĆ:
Sprosták, ktorý písmeny nevidel.[62]

STOJKOVIĆ:
Za pluhom a sviňami po horách
hotovil sa k hodnosti kniežacej.

GLAVAŠ:
Hanba, styd nám takého mať kňaza.
Svrhnime ho, vyvoľme iného.

VEĽKO:
Preč s ním! Hajdúch, harambaša, nie kňaz.

GRUJOVIĆ:
Mne neradno miešať sa do srbských
mnoho vecí. Bo hoc som i ja Srb,
poviete snáď, že som cudzozemec,
keď z dŕžavy pochádzam rakúskej.
Zdržať ale sa predsa nemôžem
upomenúť vás i na neslušnosť
i na veľkú nebezpečnosť toho,
ku čomu sa kloníte prítomne.
Premieňanie panovníkov máva
vždycky smutné pre národ následky.
I najhoršia vláda predsa lepšia
než bezvládie. A ono je už tam,
kde sa volia a svrhujú zase,
dľa vrtochov, rýchle panovníci.
Čože máte oproti Ďorďovi?
Ďorde síce je muž neučený:
ale čo on vykonal, toho by
nedokázal ten najučenejší.
Je síce pri odpore prchlivý:
ale vždy nestranne spravodlivý.
Nemá síce jemnosti vzdelaných:
lež ani ich chytrosti a nehy.
Vymáha sic ochotnú poslušnosť:
lež to činiť bude každý iný.
Keď staváte sa teraz mätežne,
nedbajúc na prísahu vernosti,
teda vidzte, by neupevnená
vaša ešte nezanikla voľnosť.

GLAVAŠ:
Bude iný, kto lepšie než Ďorde
mladú srbskú ochráni slobodu.

DOBRINJAK:
Nestrpíme diaľ jeho nezdoby.

GRUJOVIĆ:
Žiaľ mi srbskej zeme. Tento istý
duch, pri ktorom padla na Kosovom.
I tam boly trenice a hádky,
zrada cára,[63] mätež, neposlušnosť.
Keď tým klesla voľnosť upevnená
stoletiami, tým viac klesne mladá,
po tieto len dni vzkleslá, sloboda.
Turek nespí. A keď my budeme
hašteriť sa s kňazom, prikvačí nás.

MATIJ:
Iste len to máme očakávať.
Spomnite na Vuka Brankoviča,
na svár zlostnej Mary s Vukovou.[64]
Chcete, aby tak potomstvo vaše
ako vy ich preklínalo mená?

DOBRINJAK:
Nech je kňazom, nie durným tyranom.
A nielen on tyranstvuje spupne,
divo sám lež i jeho rodina.

MATIJ:
Kto?

DOBRINJAK:
Iľo, brat kňazov. Po tieto dni
zrobil mojej príbuznej násilie.[65]

MATIJ:
Obžaluj ho a za to ti stojím,
že ho prísna neminie pokuta.
Znám nestrannú spravodlivosť kňaza.

NENADOVIĆ:
Reči tvoje, Matiju, a reči
Grujićove pripúšťam ku srdcu.
A zrobia to, myslím, všetci Srbi.
Žiadam ale, aby moc kniežacia
stálym bola zmiernená sovietom.[66]

MILOŠ:
Dobre vravíš. Kňaz nechže panuje
s odobreniem sovietu.

VŠETCI:
To chceme.

GRUJOVIĆ:
To môže byť, len žiadna násilnosť,
lež pokojné vyrovnanie s kňazom.

Výstup 4.

K predošlým Čierny, Iľo, Mladen, Vujco.

ČIERNY:
Pozvali ste sa sami k poradám
v Smederevo. Povedzte, čo chcete?

NENADOVIĆ:
V každej dobre sporiadanej obci —

ČIERNY:
Krátko! Žiadno rečnenie. Ku veci.

NENADOVIĆ:
My sme ťa sic vyvolili naším —

ČIERNY:
Zas rozvlačné akési rečnenie.
(Dupne nohou.)
My tu muži skutkov, nie rečnenia!
Prosto k veci!

NENADOVIĆ:
Teda jedným slovom.
Nebudeme trpieť, abys’ vládol
v srbskej zemi sám neobmedzene,
ale dá sa ti ku boku soviet.
Tomuto predložíš napred všetko,
čo obmýšľaš, či zákon, či dane,
či mužstvo a válečnú výpravu.
Čo odobrí soviet, to nech platí:
čo nie, to nie.

VŠETCI:
To žiadame všetci.

ČIERNY:
Tak vám teda kňaza nepotrebno.
Vy repcete na samodŕžavie,
počínate však si neodvisle.
Požegskú a rudnickú nahie
zaujali Obrenovićovci.[67]
Vo západnej Srbii pochvátil
Nenadović vládu, vo východnej
Dobrinjaci.[68] Načo vám teda kňaz?

NENADOVIĆ:
Kňaz má byť len uskutočniteľom
uzavrení sovietu.

ČIERNY:
A čo to
ten soviet? Potvora mnohohlavá,
ktorá srbskú pohltne slobodu.
Mätežníci! Chcete mi ponechať
číre meno a odňať všetku moc.
Mýlite sa ale, keď myslíte,
že tak so mnou budete pohrávať.
Vstúpil diabol závisti do duší
vašich, keď z nich babská vyšla bázeň.
Odmáhali ste sa od vrchného
veliteľstva všetci, keď šla hrôza.
Teraz, keď už i Belehrad v moci
našej,[69] radi by ste panovať vy.

DOBRINJAK:
Nadužívaš moci svojej i sám
i príbuzní tvoji. Brat tvoj Iľo
obezčestil postydným násilím,
lotrovsky, pokrvnú moju, Hanu.

ČIERNY:
(k Iľovi, s výrazom zúrivosti).
Učinils’ to?

DOBRINJAK:
Desať stavím svedkov.

ČIERNY:
Priznávaš sa?

IĽO:
Zle! Také súkromné
poťahovať pred verejnosť veci.
Kam to pôjde, keď bude každému
dohliadané v skrýši domácnosti?

ČIERNY:
Taký musí byť život súkromný,
aby sa nestydel verejnosti.
Vinens’, či nie?

IĽO:
Hanba bojovníkom
súdiť o tom národným, ako tam
so ženskými dakto požartuje.

DOBRINJAK:
Ba hanba tak žartovať, ako si
chlipná tvoja krv zažartovala.
Prevzal si úlohu bisurmanov?
Pred tebou nebudú bezpečnými
naše ženy, sestry, dcéry, vnučky?

ČIERNY:
Čuješ, Iľo? Myslíš, že pod krídly
moci mojej môžeš páchať, čo chceš?
že ja preto som vo Srbsku kňazom,
aby si ty lotroval beztrestne?
(Tleskne do dlaní.)

Výstup 5.

K predošlým kŕdeľ momcov.

ČIERNY:
Berte Iľu a poveste zo vrát
na ulicu, aby videl každý.

IĽO:
Čo? Povesiť? Nie brat ja?

ČIERNY:
Brat nie brat.
Nechže vidí národ, že kňaz jeho
ani bratu zločin neodpustí.

IĽO:
Nieže aspoň tak hanebnou smrťou.

ČIERNY:
Akú si zaslúžil. Berte ho.

(Dvaja momci odvedú Iľu.)

MATIJ:
Prepáč mu nateraz vinu, kňaže.

ČIERNY:
Nie! Každému prejdem cez dušu,
kto tureckým chce žiť u nás mravom.

Výstup 6.

K predošlým Petronij, Ľubica, Mara.

ĽUBICA:
Čo to, synu? Iľu vlečú na smrť?
To jemu zo tvojho povýšenia?

PETRONIJ:
Odpusť, synu mu, jestli je vinný.
Neuval na seba u nás hanbu.

MARA:
Pre lásku ku rodičom a ku mne.

ĽUBICA:
Nerozpaľuj sa hnevom, môj synu.
Daj krotkosti miesta. Buď lahodný.

DOBRINJAK:
Ja sám prosím, prepáč mu nateraz.

ČIERNY:
Obsúdil som a s tým koniec. Umrie.
Tebe, matka, velím zdržať sa sĺz.[70]

MATIJ:
Nemals’ súdiť sám.

ČIERNY:
Ale som súdil.

MATIJ:
To je práve, s čím je nespokojný
národ, že sám činíš všetko všade.

ČIERNY:
Ha! I ty sa mi protivíš, pope?
Klebetíš, keď ja s krvácajúcim
plním ťažké povinnosti srdcom?
Iďže teda i ty za bujdošom.
(Zastrelí z pištole Matija.)[71]

GRUJOVIĆ:
(bokom k Nenadovićovi)
Teraz vidím, že nevezme dobrý
nikdy koniec panovanie jeho,
bo nevie on panovať nad sebou.

ČIERNY:
Vy sa practe. Ja dedičný kňaz váš.
A chcem to byť naozaj, nie na žart.
Ako Sáva je najväčší svätý,
moc tú, ktorou ste ma raz odeli,
nedám žiadnym sebe vyrvať fígľom.
Naučím vás poslušnosti. Preč! Von!

(Momci obstúpia prítomných s napriahnutou zbrojou, títo sa uberajú preč, opona spadne.)



[59] Dvor vo Smedereve, meste pri Dunaji v severnej časti Srbska.

[60] Vzal Belehrad, Šabac, pobil vojská na Drine, pri Vidine, turecké. Belehrad padol do rúk Srbov r. 1806 a vtedy i Šabac. Na Drine sa Srbi dobre bránili a začiatkom r. 1807 prešiel tu Jakov Nenadović do ofenzívy. Hajduk Veljko sišiel až pod samý Vidin. Pravda, neboly to len osobné podujatia Karadjordjove, ale celého ľudu.

[61] Toho kujona z Arašca, rozumej Teodosija. Charakteristika shodná s historickou skutočnosťou.

[62] Sprosták, ktorý písmeny nevidel. Karadjordje naozaj nevedel ani čítať, ani písať. Vedel však dobre bojovať a iných viesť do boja.

[63] Zrada cára, totiž kniežaťa Lazara. Ľudové piesne zotrvačnosťou aj Dušanovmu ďalšiemu nástupcovi dávaly titul cára, hoci sa nikdy tak nevolal ani nedal volať.

[64] Spomnite na Vuka Brankoviča, na svár zlostnej Mary s Vukosavou. Legendárne veci o kosovskej bitke. Vuk Branković tam nebol zradcom, ani jeho žena Mara sa nepovadila pred bitkou s Vukosavou, svojou sestrou a manželkou Miloša Obilića. Vukosavy nebolo a veľmož Miloš, ktorý prebodol tureckého sultána Murata, vôbec ani nebol zaťom kniežaťa Lazara.

[65] Iľo,… zrobil mojej príbuznej násilie. Už sme spomenuli, že Karadjordje mal brata Marinka, nie Iľa. Tento Marinko potrovil bratovi peniaze, aj mu spreneveril peniaze, ktoré dostal za predaný sklad soli a iného tovaru. Okrem toho v ten istý čas sa prišla Karadjordjovi akási žena žalovať, že jeho brat chcel jej dcéru znásilniť. Prudký Karadjordje zavolal sluhu a dal mu povrazy, aby jeho brata obesil. Sluha to aj urobil, i keď so zdráhaním a až po pánovej vyhrážke.

[66] Aby moc kniežacia stálym bola zmiernená sovietom (radou). Shoduje sa s históriou.

[67] Požegskú a rudnickú nahie zaujali Obrenovičovci. Bol to Milan Obrenović, už spomenutý, ktorý si tam prisvojil moc.

[68] Vo západnej Srbii pochvátil Nenadovič vládu, vo východnej Dobrinjaci. Mali moc nad viacerými nahijami (okresmi) a vedome sa usilovali obmedziť Karadjordjovu diktátorskú moc.

[69] Teraz, keď už i Belehrad v moci našej, od 30. novembra 1806 mesto a od apríla 1807 i pevnosť.

[70] Tebe, matka, velím zdržať sa sĺz. Karadjordje skutočne zakázal matke, aby oplakávala Marinkovu smrť.

[71] Zastrelí z pištole Matija. Toto je nehistorické pokiaľ ide o Matiju Nenadovića.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.