Kolovrátok
Autor: Lýdia Vadkerti-Gavorníková
Digitalizátori: Literárna nadácia Studňa
Letel nepár saní
za zajačím párom
Oráč ešte krížom
povláčil
Teraz cestár rieku kameňuje
a vodu štrkom ubíja
Ale ty ako volavka
podokenice cukrom posýpaš
akoby si už presolila
a nemáš na chleba
Ba akoby soľ na jazyku
zadržiavala vodu v plode
ktorý už opŕchol
Cukruješ vranám
Krákoríš s hrdličkami
A museli by zhavranieť
ja neviem koľkí bratia
aby si pod košieľkou z pŕhľavy
ukryla jediný sľub
a mlčala
Ba Odrieka sa očistca
akoby sa bála
že by ju prevezená nevesta
za prievozom
počastovala vrelým vínom
odvíja
labutiu piesenku Ako ľan
bielený pri úplnej tme
pobrežných snehov
beláskavú
tenkú
Roztancúva ju Rozvrtil
na vretienku pien K brehu
nesú sa spenené a spevné
kolesá A breh ucíti
nežný náraz
Aby počula
ak by bol zaklopaním
na ktoré sa aj hluchá bránka
odchýli
— — — — —
Zem otvárala
Nebo zavrelo
Oblaky ťažké stúpali
