ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Letel nepár saní
za zajačím párom
Oráč ešte krížom
povláčil

Teraz cestár rieku kameňuje
a vodu štrkom ubíja

Ale ty ako volavka
podokenice cukrom posýpaš
akoby si už presolila
a nemáš na chleba
Ba akoby soľ na jazyku
zadržiavala vodu v plode
ktorý už opŕchol
Cukruješ vranám
Krákoríš s hrdličkami

A museli by zhavranieť
ja neviem koľkí bratia
aby si pod košieľkou z pŕhľavy
ukryla jediný sľub
a mlčala

Ba Odrieka sa očistca
akoby sa bála
že by ju prevezená nevesta
za prievozom
počastovala vrelým vínom

A spevák uprostred a vo vlnách
odvíja
labutiu piesenku Ako ľan
bielený pri úplnej tme
pobrežných snehov
beláskavú
tenkú

Roztancúva ju Rozvrtil
na vretienku pien K brehu
nesú sa spenené a spevné
kolesá A breh ucíti
nežný náraz

Aby počula
ak by bol zaklopaním
na ktoré sa aj hluchá bránka
odchýli

— — — — —

Zem otvárala
Nebo zavrelo
Oblaky ťažké stúpali