ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ani neráňam
nedonosené Nehojíš
ani neoperené A ranu v kosti
prečnela
pakôstka

A ty len teraz vstávaš
za muškou lastovička

Akoby ráno bolo večerom
ktorý ťa kladie
naznak

Oči otváraš ako skielka
kalené metelicou
akoby sa okno v izbe bálo
že ho zabuchnú dvere
Ba akoby sa ťažko privieralo
zasklené

A len čo odchýliš
už by si znovu
zatmievala

Ale ja ťa zdvihnem
halúzka Ramenom
podopriem a ústami
ochutnám zapálenú
tŕpku

Omietnem stenu popínavou
maltou na vápno
skropajené
ružou

Blažené hodiny pri súmraku
znesiem s tebou
z povaly a zavesím na stenu
aby tikali
ako pred prvým úderom
namiesto srdca
ktoré predbieha

Ba stenu zdvihol Plamienkami
po bielom omieta Ale deň
ktorý jak ženích
ránu sľuboval
odmieta splniť ako vdovec
večeru

No murár
ktorý si oči zamuroval
už na podstení
prísľubom vysokého krovu
na základy kladie
uhoľnaté trámy
a červenú
strechu zakladá

Než ale kohút
zakikiríkal
ako keby ho ohlušila
tichá predstava
čiernych hodiniek
počúva samé tik a tak
kde by mal počuť
zvon

Uveril po zimnici
horúčke že ohňom
uchová aspoň opar
nad vodou
a skrze dymovú kúdeľ
už znovu rozvrtieva
penisté
vretienka

Ako smädný
ktorý ani z hlbokých napájadiel
nevyrozumie
že v každom krčahu sa krčí
smädné víno

— — — — —

Presúšaj po tráve
vretienka žeravé