Srdce mešká Krv
predbehla Hodinky
zlyhávajú
Spadla strecha
Ty si zastala
V škridlicovom mlate
rozpútava sa metelica
nepopísaných
plátien
Zhrkuje sa dav mlatcov
nad jedným klasom
Zakiaľ som iba hĺbal
nad plevou
na pustej holohumnici
a zakiaľ sa strojím
ako býk a sám
v aréne čepelí
vlastnou krvou tie dotknuté plátna
zmaľovať a zmáčať
netknutý štetec
do horúcej farby
vo vlastnej stupaji
Ba nenapojí
hlboké dno Lebo sám
ledva stojí
uprostred žriedla
ktoré mu ústa presiahlo
No ako maliar
pomieša celú dúhu
na mračnej palete
aby mu vyšiel dážď
aby mu vyšiel
dážď
— — — — —
Ale pri knôte lampáša
netrpezlivo upradenom
z podolku kajúcnej
sukienky
a planúcom len plamienkom
plnolunia
nepresvetlí spodné
vody Neukáže sa mu
pod riasou ani mrholenie
a za plátnom už vychádza
riečne dno
— — — — —
Zem prihrievala
Nebo zalialo
Oblaky prázdne klesajú
