Jabloň sa v tebe
plodne pohla Akoby rez
pretínal uzol na lane
držiacom splavnú loď
zakotvenú
nákladom plodov
Neotvára však bránu
vzdúvadlu
ba nestáva sa ani priepustkou
na ktorú sa aj nevidomému
pootvorí
tretie oko
zatiaľ čo obe zaspali
Nenechávaš ma dopiť do dna
Už na okraji odtŕhaš
Akoby si sa bála
že sa utopíš
Zatváraš okná pred dažďom
a neutekáš
z horiaceho domu
Ba Kým sa voda
k ohňu hotuje
pijan už strhal strunky
Vzácne rubíny v alabastre
premrháva
a v perleti si honobí
záhnedu
Ako keby sa tichou vodou
spíjal i prebáral
až nahlas zružovela
a na stojato brehy búra
kde ich nevŕši
A toľko prelieva prekopáva
Toľko sa preklopával k jadru
pri samej zemi
že by aj zápoľa
v potope ležiaca
na znaku
i na koreni
zvetrala
— — — — —
Odpi tri dúšky
materinej dúšky
