ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Žalospevom rozbíjam matné
zrkadielka Do črepín
vkladám prsty Na trináste rebro

prisahám Pochopil som

na spôsob klenotníka
lesk i váhu
vybrúseného kameňa

Spôsobom kamenára ale viem
ako pretrvá znelec
klenot
do ktorého vsadil

Ako štepár
neodvolávam ovocie

Ako pastier
hľadám len jednu ovečku

Ale ako hlásnik
odtrúbim večer na svitaní
a opatruj si oheň vodou

Len aby sa ti v noci
nevzňala Aby ju ráno
rosa nevzala

Lebo ani skala
nepretrváva
v zeleni

Na vrchole ju potajomky
navštevuje a očividne
zhrýza
netresk

Ba Prisahá na črepy
kde krčah zlyhal

Ale neklope orechovým jadrom
na stolovú dosku
prikrytú poplátaným
obrusom

Nepodíde k stolu po dlážke
ktorá už zodrala aj poslednú
spomienku
na stolára
Len čo si klincom
kde-tu zaspomína
na list

Nesadne si k stolu
na vychladnutú
tichú stoličku
ktorú už iba sem-tam v podkolení
pošteklí biely lak
hoci aj nohy má
také rozbiehavé
na dlhé prechádzky
akoby medzi nimi nosievala
stonožku

A nezaklope ako havran
na preváženú
škrupinu na konári

Ale zabúši
kladivom o kameň
až zobudilo strážny kahanec
ktorý si zdriemol
na náhrobku

A rodička
osirotená ticho
v neplodnom kúte
rozpomína sa na vlka
aby hlasnému hosťovi
vedela otvoriť

Zabúda
na hru na rozprávku
na štepára i kamenára

na drevokaza drevokazku
na smolku
na smolienku
na smolnicu
na havrana i na labuť
vychádza v ústrety a pospiatky
pozýva
k vychladnutému
obedu

Položí tanier
hore dnom Po očku
pátra v popraskanej glazúre
či vyjde jej i jemu
jabĺčko

Prihrieva misku
k studenej rybe Oberkuje
v plutvách
Po šupinkách ho dostala
od chvosta k chrbtici

Chválil obed
pred večerou Popoludní
zabehla mu pod ohryzok
kosť a prehltol
pichľavú
výčitku

Bol jej brehom
Je mu vodou
ktorá ho strháva

Je mu príbytkom
Bol jej krovom
pod ktorým požiar založil

— — — — —

Zem vydáva
Nebo vrátilo
Oblaky čierne letia