SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

6


Pokrvná orlica
po perí Tŕpka
po kvete Skalnica nehynúca
pod snehom

Už som sa stával sochárom
No podstavec ma zhodil

Udrel som ako blesk
ktorý si vybral
vodivý strom
aby sa dostal vode na koreň

Musela si ma prečnieť
že si ťa mýlim
so sochou
len čo sa k živej
skloním

Ba kameň k veži vyhodí
aby premeral studňu
Ale nečaká z vedra
ozvenu Pred pádom zvonov
nákovu zdvíha

No ako sochárovi
svitlo mu
až po údere V plnom svetle
ktoré by nebol dolial
ani tušom
vylúhovaným z prázdnej krvi
padnutej mníšky
uvidel v skale vznosnú jabloň
ovocne zachádzať

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
A preto dotykom skúma
prvotný
určujúci vryp Ale v kameni
drsnie hebká dlaň
keď vyhmatáva a riasi
iba tušené
riasy
záhyby

— — — — —

Podsyp hrsť hrášku
na žeravú dlážku