Som brehom bezbrehých
vôd Som končiarom
strmej studne A priepasť
chytila sladkú slinku
A ty tancuješ
akoby som bol povrázkom
napnutým od krížov k semenu
Ba akoby len kláskom
z ktorého medzi nami visí na vlásku
nôž nad chlebom
Namiesto ramien vystieraš
ornament
skrížených prstov
vznietených k voskovici
Nepresvecuj
tam kde ja čadím
iba kahanom
stiahnutým ale tak
žeby opásal vôkol drieku
aj lunu
v zatmení
Ba po slabinách znojom rozháňa
skrotené čriedy
Akoby sa bol nad ním vytrúbil
volský roh
predbehnúť musí šutý baránok
vyhladovanú svorku
a má len vyvarenú kosť
Preto ako hlásnik
varuje svoj oheň
vodičkou mútnou z kaluží
v ktorých sa perleťová rybka
len chvíľu umývala
Ale ona sa ešte kúpe
v poslednej troche tepla
v ktorej sa divoká čierna
v mesačných nociach
kaluží
— — — — —
Stávam sa zrkadlom Si sviecou
Ja som dym
Matne tvoj plameň zrkadlím
