Hľadám ťa snežná plánka
ako štepár Nosím štep
k jabloni
Zápolím ale bez noža
s korunou Vrhla na hlinu
krveľový tieň
Má podobu hniezda
Obťažkaná kvetom Prehneš sa
pod ovocím Zamrzne
podmesačná voda
aby som mohol
oberať
Preložím lávku Povrázkom
preklenieme
svár o vlások
aj o jablko
nad ktorým visí nôž
Prv než spor o vodu
nadobudne krídla
v polohe zdvihnutého mosta
ktorý sa naposledy sklopil
keď v zime na vzdúvadle
stroskotala loď
nezaťažená ovocím
Ba Tmie sa
nad vodou A štepár
kade chodí tade láme
osím voskom zatiera
byčím lykom obväzuje
jazvy hojí prísľubom
ušľachtilých plodov
No studňa
ktorej sa prisnil var
otvára sa odrazu
toľkými dverami
že musí postáť opodiaľ
aby uzrel dno
zavretým oblokom
Napĺňa poľnú fľašu
vodou
pálenou pri zatmení
— — — — —
Zem pribíja
Nebo stína
Oblaky biele letia
