Kolovrátok
Autor: Lýdia Vadkerti-Gavorníková
Digitalizátori: Literárna nadácia Studňa
Zožal som sladký klas
a chlieb mi zhorkol
A tak ma pobádaš
od noža k povrázku
že čistič studní
by sa stal horolezcom
a vyniesol by v dlani na vrchol
za priehrsť hniezda
Ale asi ťa vystiera
gotická predstava
Lomíš sa
len čo sa dotknem
klenby
Máš sa ku mne
ako padúcnica
Ako sekera k rozlistenému
stromu V trepote a chvení
na brehu bezvetria
utínaš
Ba zemi prinavráti
prevezená
druhý znoj Živorodá
po holomraze neprechádza
cez lávku
ktorú rosa vzala
Zalieva sadeničku slzou
zberanou pod hlineným múrom
z puknutých mliečnikov
ani len k tomu čo obloha
priznáva zemi
vodičkou mnohodetných
Na zavretej bránke
presúša mliečnik
ako sukňu po nebohej
a už v ňom hniezdi
kozodoj
— — — — —
Obzri sa obzri napravo
aj ľavá tvár mi zhára
Či sa mi vari pári s pŕhľavou
Či mi ju cloní prázdna chmára
A či sa dotkla kamenára
