ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zožal som sladký klas
a chlieb mi zhorkol

A tak ma pobádaš
od noža k povrázku
že čistič studní
by sa stal horolezcom
a vyniesol by v dlani na vrchol
za priehrsť hniezda

Ale asi ťa vystiera
gotická predstava
Lomíš sa
len čo sa dotknem
klenby

Máš sa ku mne
ako padúcnica
Ako sekera k rozlistenému
stromu V trepote a chvení
na brehu bezvetria
utínaš

Ba zemi prinavráti
prevezená
druhý znoj Živorodá
po holomraze neprechádza
cez lávku
ktorú rosa vzala

Zalieva sadeničku slzou
zberanou pod hlineným múrom
z puknutých mliečnikov

Akoby sa nepriznávala
ani len k tomu čo obloha
priznáva zemi
vodičkou mnohodetných

Na zavretej bránke
presúša mliečnik
ako sukňu po nebohej
a už v ňom hniezdi
kozodoj

— — — — —

Obzri sa obzri napravo
aj ľavá tvár mi zhára

Či sa mi vari pári s pŕhľavou
Či mi ju cloní prázdna chmára
A či sa dotkla kamenára