ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Skalu zhrýza
netresk Vodu trápi
var Ohňu sa prihodila
potopa

A čistič studní
stáva sa znovu horolezcom
aby sňal
z prelomenej klenby
hniezdo hniezd

Ty ako padúcnica
nezhadzuj

Ak som aj udrel
musela si nadobudnúť
z podstaty skaly Ak som hladil
odolala si hladkým
povrchom

Nežný náraz ťa prezrádzal
iskrou Škrabnutie potvrdilo
čistú črtu Pohladenie sa priznáva
k opracovanému
kameňu

Musím ťa prečnieť
Aby som živú
nepomýlil sochou

Som tvojím kočiarom
a za mnou je pád

Priepasť
preglgne kyslú slinku
len čo sa pred neživou
k soche pokloním

Ba zakúdolilo sa
sponad zhorenísk
nad vodou

A zatmievač presvetľuje
blikajúcu smolnicu
jasnou trhlinou
v gotickom rebroví
Prehliadne tmou
zaoblačená
modlitebnica
v kajúcnom súmraku

Skrze dym ako zhášač
chápe sa ohňa nad vodou
aby uprednostnil
smädné dno Ale hladina
na úpätí veže
mrazivo zasklievaná
vyplavuje pri samej studni
také kľakadlo
na ktorom by sa spovedal
aj strach
z doživotia

Ako sochár opracoval kameň
aby skala spadla zo srdca

Hlavu si prachom posýpa
a sochou koná pokánie

Ešte raz udrie
potom pohladí
a zodratými prstami
dotvára ženu z kameňa

Ostatný tvrdý dotyk krvou
pokonný určujúci vryp
a už len dlaňou
chlácholivo
uhládza
nežné

záhyby
vlákna
riasy

— — — — —

Obzri sa Obzri vo mne
Amen
Som učinený kameň