ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ranil ťa tŕň
a ružu neprijímaš
Varuješ veniec
akoby mal ležať
na hrobe bdelej panny
alebo visieť na prehnutých krížoch
neviestok

Nesnímaš závoj
z úzkolistých konopí
trhaných v prvom znoji
iste na podstení
kláštora

Neodmietni aspoň
zobliecť ti uznojenú košieľku
z pazderia
ktoré som na príslní kradol
z ľanových plátien
po tom
čo vo mne padol vzletný orol
cez okraj hniezda

Ba už sa blýska
na časy Fujačí z hrmavíc
Udrel hrom Nasnežilo
z letných baránkov

V rázštepe plánky
plamienky hniezdia a skala
zatiaľ čo tlčie bokom
o kamenára
stáva sa nákovou a znie

Ale kováč
sám blízko iskry
pri plnom plameni
a z plných mechov
nedúchol

Akoby sa bál
že kone v cvale stratia podkovu
a vyhodia ho zo sedla

Ba akoby končiar
priepasť premeriaval
ozvenou kameňa
prv než udrie blesk

— — — — —

Stala sa zo mňa znelá skala
Zápoľa na poliatom
Neobrob kladivom a dlátom