Ostatky ohňa priložím k vode
a zvýšia Z uhoľných
prepuknú
nestromy
A stromy zrujú
po vetre až streští
planúcim parožím
Strhnú orlicu
pod zviera Strhli ti hniezdo
z čela Strhali oblohu
až farbí
do snehu
prvôstka
Utekaj z horiaceho
Utiekaš sa k semenu
Mám sa k tebe ako štep
ku kmeňu Breh
k vode Končiar
k priepasti Si kosťou
ku svalu Som kladivom
k soche
Mala by si byť brvnom
v oku Vodou
za haťou Koreňom
v kameni Rannou
ktorá sa nehojí
Ba V ohnisku prelievali
až strecha zhorela
A murár stojí
na rumovisku s rebríkom
ako po boji
Váha už na podstení budúceho
obydlia Popol
zvažuje na dlani
prv než sa hliny opýta
či dlážka udrží
v priestore štítu váhu
nových stien
Ba akoby už videl
omietkou popola
ako sa ovápnená stena
bielo vystrela
— — — — —
Stáva sa zo mňa podstenie
Ty po mne hodíš
šľahúňom zimozelene
