Kolovrátok
Autor: Lýdia Vadkerti-Gavorníková
Digitalizátori: Literárna nadácia Studňa
Krvou som farbil V stopách
namáčam So štetcom
dotknutým o hrdzu na vlákne
utrácam chĺpok
po vlásku
A ty si plátnom
na ktorom by aj bezruký básnik
ústami maľoval
roztápal i spásal
snehové žírne i jesienkové
pastviny
Pohli sa ľady
z končiara Skĺznu
do údolia
Ja som ten breh
i tvoja hať
Tvoj končiar
za ktorým je pád
A priepasť
meravá ozvenou kameňa
oblizla slizkú slinku
Ba hmliská v trasovisku
namiesto dažďa na plátne
Voda v stope za stádom
namiesto napájadiel
Do skaly udrel pastier
cencúľom
zo zimných košiarov
zavyl v ňom túlavý pes
Nedala skala
vody z dlane Ba nehodila
po ňom kameň
ani kosť
A toľko za ovečkou
zdivené svorky hájil
zavracal
po toľkých pustatinách
až sa mu krotké kŕdle
samy tratia
v bezbrehých slatinách
— — — — —
Pritúľ ma Priviň v náručí
Chladí ma tvoja tvár
A či sa so mnou chystáš rozlúčiť
Či vari pripravuješ kar
Či náhrobok mi strojí kamenár
