ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Krvou som farbil V stopách
namáčam So štetcom
dotknutým o hrdzu na vlákne
utrácam chĺpok
po vlásku

A ty si plátnom
na ktorom by aj bezruký básnik
ústami maľoval
roztápal i spásal
snehové žírne i jesienkové
pastviny

Pohli sa ľady
z končiara Skĺznu
do údolia

Ja som ten breh
i tvoja hať
Tvoj končiar
za ktorým je pád

A priepasť
meravá ozvenou kameňa
oblizla slizkú slinku

Ba hmliská v trasovisku
namiesto dažďa na plátne
Voda v stope za stádom
namiesto napájadiel

Do skaly udrel pastier
cencúľom
zo zimných košiarov

Pre jednu ubehnutú jarku
zavyl v ňom túlavý pes

Nedala skala
vody z dlane Ba nehodila
po ňom kameň
ani kosť

A toľko za ovečkou
zdivené svorky hájil
zavracal
po toľkých pustatinách
až sa mu krotké kŕdle
samy tratia
v bezbrehých slatinách

— — — — —

Pritúľ ma Priviň v náručí
Chladí ma tvoja tvár

A či sa so mnou chystáš rozlúčiť
Či vari pripravuješ kar
Či náhrobok mi strojí kamenár