ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Stiahol som knôt
Aj pri zatmení slnka
by si sa mohla lunou
opásať

Ale pretiahol som
polnočnú pochôdzku za lampou
ktorá už popoludní
zasliepňala

Odtrubujem polnoc
už pred súmrakom

Teraz sa uznojený potkýnam
o zájdené krivé zrkadlá
a z kroku na krok
po blaženej dlažbe
len chôdzu premrhávam

Už by ju ani vedma
za zrkadlom
nenašla Ani bludička v lampe
nezažala Hoci aj by s ňou po súmraku
až do rána blúdil
svetlonos

Ba Čierna sa kaluží
v poslednej vode
Pári sa pri západe

už je brezivá

Len osvetľovač zažíha ešte
nerozsvietenú
sviecu a pod blkotkom
opŕchnutej
záhrady
polieva plánku na úpätí skaly

Zápolí s nožom Nedíva sa
na zápoľu v korune Štepí
krvavým rezom Oberkuje
v rozkonárenej Vylamuje sochu
zo samého srdca
na znaku i na koreni zvetranej

A brodí ako pocestný
vody spadnuté
nad obydlím
ktoré sa vznietilo keď vstúpil
len medzi dvere so smolienkou

planúci ako ženích pred nevestou
ktorý sa pozval na pytačky
aby rozsvietil
aby zaspieval a zabudol že
žena len raz
je otvorená dokorán

Ba akoby ju živou slzou plakal
pospiatky k prvej piesni
a k trinástemu
rebru

Ale už pri siedmom sa zmýlil
pod srdcom
a musí začať od prvého tepu
poslednou slokou

— — — — —

Prilož dva prsty
na tri sŕstky prsti