Stiahol som knôt
Aj pri zatmení slnka
by si sa mohla lunou
opásať
Ale pretiahol som
polnočnú pochôdzku za lampou
ktorá už popoludní
zasliepňala
Odtrubujem polnoc
už pred súmrakom
Teraz sa uznojený potkýnam
o zájdené krivé zrkadlá
a z kroku na krok
po blaženej dlažbe
len chôdzu premrhávam
Už by ju ani vedma
za zrkadlom
nenašla Ani bludička v lampe
nezažala Hoci aj by s ňou po súmraku
až do rána blúdil
svetlonos
Ba Čierna sa kaluží
v poslednej vode
Pári sa pri západe
už je brezivá
Len osvetľovač zažíha ešte
nerozsvietenú
sviecu a pod blkotkom
opŕchnutej
záhrady
polieva plánku na úpätí skaly
Zápolí s nožom Nedíva sa
na zápoľu v korune Štepí
krvavým rezom Oberkuje
v rozkonárenej Vylamuje sochu
zo samého srdca
na znaku i na koreni zvetranej
A brodí ako pocestný
vody spadnuté
nad obydlím
ktoré sa vznietilo keď vstúpil
len medzi dvere so smolienkou
planúci ako ženích pred nevestou
ktorý sa pozval na pytačky
aby rozsvietil
aby zaspieval a zabudol že
žena len raz
je otvorená dokorán
Ba akoby ju živou slzou plakal
pospiatky k prvej piesni
a k trinástemu
rebru
Ale už pri siedmom sa zmýlil
pod srdcom
a musí začať od prvého tepu
poslednou slokou
— — — — —
Prilož dva prsty
na tri sŕstky prsti
