Kolovrátok
Autor: Lýdia Vadkerti-Gavorníková
Digitalizátori: Literárna nadácia Studňa
Mlčíš Akoby si dolu rosou
po odpoveď
odplávala
A pod pŕhlivou sukienkou
aj zhavranenú sestru
zatajíš
Ako ťa poznať kukučka
po perí
zakiaľ som neoslovil hniezdo
po ovocí Volám
no akoby som vhodil
znelú mincu
do takej hluchej studne
až veža cvendží
Nalieham tak
že nezobudím ani anjela
ktorý ti stráži nad kolískou
spiacu túžbu
Zaklopem ale tak
že dieťa
ktoré by bolo samé doma
ani si nespomenie
na rozprávku o vlkovi
aby mi mohlo otvoriť
Ty nevychádzaš oproti
Ba Rozbili sa o spenené
spevné kolieska
a zapretá bránka
len breše na baránka
Os rozvrtená
znehybnieva Ako terč
pri najčistejšom tóne
aký vylúdi len ranený slávik
keď presný zásah
ako chybný sláčik
pretrhne strunku
A lukostrelec
pred terčom
mýli si mušku
s labuťou
keď napne luk i žily
a krv mu rozozvučal vlások
dotykom blízky
čepeli
Skláňajú sa pred lampou
nad lôžkom Oprášila
tienidlo Zažal
knôt
Stelú skropeným
páperím
— — — — —
Obzri sa Pozri dohora
Už mi aj veniec dohára
Či sa to azda dúha klenie
Či vari prekypelo z pohára
Či dávam ohňu vodou rozhrešenie
