Násmešné rozhovory

Farár: Čím si sa hlavne zapodieval v tých nemeckých školách?

Kandidát: Hlavnou mojou snahou bolo, oboznámiť sa s nemeckou transcendentálnou filozofiou.^[2]

Farár: Vysvetli mi povahu tohto nemeckého bolehlavu so židovským koreňom.

Kandidát: Že pri transcendentálnej filozofii dačo dačím sa prestupuje, ukazuje meno. Prestupuje sa rozum rozumom.

Farár: Teda rozum prestupuje medze svoje.

Kandidát: Áno. Rozum vychodí sám zo seba a tak vniká do oblasti pravdy bez seba, a odtiaľ sa vysmieva vám obecným ľuďom, ktorí ste ešte pri rozume. My, ktorí sa už nachádzame von z rozumu, nehľadáme viac pravdu, ako všetci naši predkovia od Adama, lež máme a držíme ju. Preto ani sa neuspokojujeme viac s titulom priateľov pravdy, lež chceme platiť za jej držiteľov.

Farár: Ja mám za to, že za medzami rozumu počína sa nerozum. Vylož mi však predsa podstatu tej pravdy, ktorú za medzami rozumu bez rozumu nachádzate.

Kandidát: Nikto nech nemyslí, že je to tak, ako bývalo za dávna a ako si to ešte i teraz obecný rozum predstavuje. Na celom božom svete niet ničoho iného, ako jedno velikánske Ja. Toto Ja vystupuje ustavične zo seba a kladie sa mimo seba ako Neja. A toto Ja i Neja je to absolútne Ja, mimo ktorého niet iného Ja, ani Neja na svete. Ono nosí svet i Boha v svojom bruchu a je Boh i svet spolu, hoci ani jedno, ani druhé nie je. Boh i svet miznú v absolútnom Ja. Toto je základná pravda transcendentálnej filozofie. Ba to nie je viac filozofia, lež je absolútne vedenie absolútneho, sebapoznanie toho jediného Ja.

Farár: To je teda len ďalšie rozpradenie myšlienky Spinozovej o večnej hmote a hmotnom Bohu.^[3] Vy stíhate veci nepostihnuteľné; chcete učiniť pochopiteľným pre iných, čo sami nechápete; vysvetľujete veci neznáme vecami neznámymi; vydávate výpovede nesmyselné za absolútnu pravdu; mnohorečíte o zásadách nedokázaných; nevidíte les pre stromy. Kto poznal základnú dogmu vašej filozofie, ten prestane reptať na tvrdosť dogiem kresťanských.