ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[26]

S úzkostným srdcom sme sa blížili k tomuto miestu, v ktorom dakedy lúpežní rytieri hniezdili a ktorým tiež nič neušlo, čo Váh priniesol, buď to bolo priateľovo, alebo nie, aby len tým všetkým ku svojmu imaniu dopomohli. Už aj samotné toto miesto, to jest Starý hrad alebo Starý zámok, ako ho predtým volali, ukazuje na dávnu minulosť, o ktorej sa dosiaľ nikto nemohol bližšie dozvedieť. A ak je slobodno mienku svoju o tomto predniesť, teda sa i my nazdávame, že tu za oného času dáky rytier sa usalašil, akonáhle sa na Váhu začalo pltiarstvo. Bo naozaj, tomuto hradu nič nemôže po Váhu ufujazdiť, ktoré by z neho skalami nemohlo byť zničené, pretože samotný hrad len akoby visel nad Váhom. Kto teda chcel tadiaľto prejsť, musel si zaplatiť, lebo ak nie, nuž plecom mrdnúť a nohy naspäť obrátiť. A týmto samým sa stalo, že tunajší rytieri mohli zbierať do kapsy dobré dane a hrad tento vybudovať. Ináč majiteľ tohto hradu nemal žiadne iné výhľady, nemohol si ani len susedné okolie podmaniť, žil teda len osamote ako vyhnaný na tejto pustatine.

Ktorý to asi kráľ mohol byť, ktorý sa prvý pánom tohto hradu volal, to sme sa nadarmo usilovali na svetlo priviesť. Že ale už počas Vladislava Prvého tuná kráľovskí kasteláni rozkazovali, tým menej je nepochybné, že čo viac ostatného meno bolo Ján Capek, Poliaka to dovandrovavšieho. Od tohto majiteľa prešiel hrad na mocného odporníka Pankráca zo Svätého Mikuláša a neskoršie ho Matej Korvín zdedil. Naposledy došiel ozaj do statočných rúk prastaroslávneho rodu arpádsko-zemianskeho Pongráczovcov,^[27] ktorý na veľa konárov podelený to predmeno Starý hrad zadržal.

Ako búrliví kališníci pre tú pomoc, ktorú uhorské vojsko oproti nim bojujúcemu kráľovi Žigmundovi mali podať, boli sa nahnevali a na pomstu do Uhorska vtiahli a až sem došli. Hrad trpel veľké utisnutia. Len potom neskoršie samovoľne sa otvorili jeho brány tým zemorodcom, ktorí za dlhší čas daromné hádky mali pri korune a volení kráľa a ktorých sám Ladislav zavolal.

Ešte pred sto rokmi bol obývaný tento skalný hrad jedným kastelánom a jeho hajdúchom, len neskoršie upadol do tohto pustého stavu, ako tu pred nami leží. Na jedno dobré strelenie, ale na druhom, ľavom brehu Váhu, dvíha sa akoby spustošenému Starému hradu na truc druhý, omnoho širší a mocnejší hrad — Strečno.