ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Karol Jaroslav Zorkóci

Krásne toto na Slovensku mesto i slovenským naším Hronom býva podmývané. A kto sa už zbližuje ku kraju tomuto, toho už začínajú vítať krásne vrchy, doliny, roviny a údolia. Samo mesto leží v doline, zo všetkých strán súc vrchmi čo pevnými múry ohradené, k tomu Hronom, týmto tak od mnohých ospievaným, čo dákou pantlikou z jednej strany objaté. Tečie on nerovným tokom pri samom meste pod vrchom nazvaným Urpín, ktoré meno z veľmi dávnych časov pochádza. Vrch tento je veľmi skalnatý, preto i kamene z neho k budovaniu bývajú najviac lámané, a z toho ohľadu je i nebezpečný, bo sa časom samé od seba skaly s veľkým treskom dolu porúčajú a vlny Hrona svojím pádom pobúria. Je na tomto vrchu ta ďalej i katolícka kalvária, od samého spodku až hor k samému vrchu stromami a stavbami vystavená. Výhľad je z tohto vrchu i na samo mesto dosť pekný. Na pravej strane, na jeho najvyššom končiari stojí až posiaľ jeden dosť hodný a vysoký domček, ktorý sa Varta menuje, bo tam i vskutku sa vartovalo a dávalo pozor na nepriateľa — Turka. Ľavý konár tohto vrchu sa menuje Stará kopa, snáď preto, bo tento vrch len taký nakopený vyzerá. Hovoria o ňom, že na ňom sa Jánošík zdržiaval a tam i veľa peňazí zakopal, preto sa i teraz môžu vidieť veľké jamy, kde peniaze hľadali. Neopováži sa hockto i teraz naň vyjsť v tej domnienke, akoby ešte aj teraz tam Jánošík býval.

K tomu sú tam salaše, ktoré dobrí a bystrí chlapci radi navštevujú. Medzi východom a polnocou vypínajú sa ramená Tatier hole nazvané, ktoré sa veľmi z ďalekých krajov od Bystrice môžu vidieť. Vysoké tieto vrchy majú o pol lete dosť snehu na chrbtoch a studené vetry čo orkány na jeseň vypúšťavajú. Z protivnej strany Hrona sú tiež samé vrchy, čo väčšie ako Baranovo, Cmarovo, a tu zvlášť takrečený Ostrý vrch, ktorý pánom Bystričanom roku 1832 velikého strachu narobil, a to nie bez príčiny. Bo naraz sa chyrovalo, že ovčiari a valasi tam sídliaci počuli voľáke temné hučanie a trasenie zeme, a to za dlhší čas a viac razy. To privábilo potom i učené hlavy, ktoré sa o tom chceli presvedčiť, čo ale sa viac razy nedalo počuť. Časom ale dosť možné, že tento vrch bude vyhadzovať a potom Bystrici beda, bo to jeho forma a položenie veľmi pravdepodobne robí. To isté stalo sa aj v kraji uhroveckom, kde poľovníci čuli rachotenie pod zemou, na vysokých miestach poľujúc. Toto ale nič inšieho nebude, ako že sa skaly, z ktorých vrch záleží, sadali a sadaním rachot robili. Svedčia to i mnohí, ako Humboldt, spisatelia prírody. (Poznámka K. A. Modrániho.)

Na poludnej strane a viac na západ sú tiež až od Tatier sa tiahnúce vrchy, rovno ale ku poludniu sa i krásne roviny už vidieť dajú, z ktorých najkrajšia je od Bystrice až za Zvolen siahajúca. Tu je i Sliač, kde sú teplé kúpele tak ako v Trenčíne, a ktoré toľko ľudí mávajú ako i tieto. Od mesta asi dve hodiny leží Špania dolina, kde mesto svoje bane má. Tu sa nachodí i tá voda, v ktorej sa železo za pár hodín na meď obráti.

Temer spojené s Banskou Bystricou je mestečko Radvaň, pamätné zo zemepisu už len pre ten jarmok radvanský, ktorý raz do roka býva, ale na ktorý sa ľudia z pol Uhorskej zhrnú. V týchto časoch sa ale Radvaň zodvihla, bo tu najviacej bolo vždy súkenníkov, ktorí predtým len hrubé, teraz ale i dokonalejšie súkna robia i fabriky na súkno zakladajú. Sú tuná hute, zvlášť na striebro, ktoré Radvaň ustavičným dymom prepĺňajú. Jesto tu i fabrika na cukor.

Toto sú teda tie poklady naše, ktoré Bystrica pre nás má, toto je jej stav a položenie také krásne a zaujímavé, že už aj pieseň u ľudu taká sa spieva „za živa v Bystrici a po smrti v nebi“. Dalo by sa tu ešte mnoho pripomínať, ako to, že naše evanjelické kostoly boli dnu v meste, ktoré ale katolicizmus pod Rudolfom odňal, takže teraz kostol je von za mestom. Sú tu i hámre na železo, zvlášť ale i na meď, bola tu i peňazotlačiareň (Münca), ktorej pozostatky i teraz vídať a ktorá sa do Kremnice preniesla. Ďalej na pamiatku až posiaľ hneď spredu v Dolnej ulici na múroch z oboch strán visia reťaze od tých čias, ako pod Bocskayom sa tu snem držal atď.

A už kto by sa chcel bližšie presvedčiť o tomto, tomu nič nemôžeme tak porúčať, ako to, že by sám ta išiel a očite to videl, čo tu počul. A veru by ani nebanoval a nemrzela by ho trova, ktorú sem tiahnúci musel urobiť.