ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Meno samotné by ukazovalo na niečo nemeckého. Nuž aj dosť možné, že tu voľakedy Nemci boli, ktorých sem privábili bane na zlato a potôčik na zlatý piesok. Teda meno preč, pozrime sa na vec a presvedčíme sa, že sú tu samí a čistí naši Slováci a krajania, chýreční až po ich hrnce a všelijaké hlinené náradie, ktoré oni po krajine roznášajú. Pod mestom sa rúti dosť hodný potôčik Revúca, ktorý sa z Tatier menovite z vrchu Čierny kameň (716 metrov nad morom) valí do Váhu. Váh sa zväčšuje, takže tu pltníci svoje plte môžu pospájať po dve. Nachádza sa tu aj miesto na prehliadávanie pltí. Každý si tu nakúpi, čo potrebuje na ďalšiu cestu a ide s pánombohom ďalej. Položenie mestečka prináša neveľa k jeho živnosti. Nachádza sa tu soľný sklad, do ktorého z Poľska veľa soli dochádza. K soľnému skladu prináležiace domy sú pekne a symetricky vystavené, poschodové a v prostriedku stavby má bývanie riaditeľ tohto úradu. Vyzerá to ako malé mestečko. Na pravú stranu Váhu bolo prenesené po vyliatí sa rieky v roku 1813. Staré budovy skladu zaujali samotní úradníci, ktorí by v Likave, k Ružomberku patriacej dedinke, výživu svoju nenašli. K zvláštnej okrase mestečka slúži kláštor minoritov, v ktorom dakedy bývali dominikánske mníšky, neskoršie ho odkúpila Komora a darovala ho Rádu nábožných škôl.

Samotné gymnázium hodne žiakov máva, bo naďaleko nieto žiadnej školy, takže každý možnejší a majetnejší mešťan alebo remeselník si sem dáva deti do školy. Keď sa okolo Mníchov prejde, zazrie človek rumy hradu Likava.