Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Mária Kunecová, Christián Terkanič, Ida Paulovičová, Dušan Kroliak, Monika Harabinová, Daniela Zubcekova. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 76 | čitateľov |
Karol Alexander Modráni
Niet kraja na Slovensku v lone Tatier dávnych, ktorý by krásneho mena právom nezasluhoval, ktorý by pohľadom naň nielen oko, ale i ducha potešil, s ktorým by sa človek skoro neoboznámil a v ňom sa hneď na prvý raz takrečeno neudomácnil. Všeobecne ale za najkrajší, najdojímavejší kraj v Hornej Uhorskej je uznané Považie. Vŕšky a vrchy, dolinky a doliny sa menia a stredom veľkého údolia vinie sa bystrotoký Váh, ktorého vlnky tajným šepotom o veciach minulých ducha naplňujú. A na počiatku krás považských leží pekná Žilina.
Pozrime sa ale pilnejšie na položenie samého mesta a sprobujme slabými ťahmi pera opísať krásny ten kraj. Od polnoci vysoké vrchy doliny Kysuckej až po samú Halič sa ťahajúcej vykúkajú. Sú to už Tatry, na ktorých šedivom vrcholci až do Jána tu i tu strieborný pásik snehu sa beleje. Čím bližšie k Žiline sa blížia vrchy tie, tým viac sa klonia k podívaniu na bludný Váh, ktorý sa k nim úprimne vinúc ich nohy podmýva. Na tomto boku tečúci Váh dosť škody narobí, keď sa kusy ľadu nakopia a úpust jeho zastavia. Tu sa zdvihne vo svojej pýche a zaleje kolom polia, lúky, prúdu svojmu cestu hľadajúc. Dolunižšie od Žiliny vteká rieka skoro Váhu rovná do neho, je to panenská Kysuca. Keď sa Váh rozvodní, aj ona svoje vlny zdvihne a do štyroch šuchov nad ním valí sa do neho.
Pri spojení dvoch týchto riek leží zámok Budatín, ktorý rodine Čákovskej náležiaci moc pamätných listín vo svojom archíve chová, zvlášť z čias Jiskrových a kráľa Matiáša pochádzajúcich. Je zámok tento krásnou záhradou, podľa anglického vkusu usporiadanou obtočený. Na západ sa otvára dolina Váhu široká, krásna. Vídať tu vrchy na hranici moravskej a pod nimi úrodnými roľami a záhradami obtočené dedinky. Tam vídať aj rieku Žilinku, na ktorej sa aj drevo dole plaví, rozumie sa, len po jednotlivých klátoch, z Fačkovských hôr vychádzajúcu do Váhu sa vlievať. K poludniu ale najkrajšia strana Žiliny leží. Vidieť tu peknú rovinu do polkola sa šíriť a v nej utešené dediny so zámkami ich pánov. Prvá je Bytčica, v panstve velikom Lietavy, inokedy Thurzovcom patriacom, ležiaca. Sú tu kaštiele dva pekné, vkusne vystavané s peknými záhradami. Ďalej je Lúčka, ktorú má rodina slávnych Pongráczovcov. Vyššie od Lúčky na dosť vysokom vrchu je zámok dávnych časov, hrad Lietava. Už v roku 1241 bol vystavený, keď ho Tatári zaujali. Obraz o ich ukrutnosti na ľuďoch spáchanej visí v lietavskom kostole, tiež tak starom. Tento kostol mal osudy, ktoré azda ani jeden v uhorskej zemi. Vystavili ho katolíci, odňatý im bol skrze husitov, ktorým ho zas vzali katolíci pod Žigmundom. Keď ale Thurzo bol palatínom, dostali ho zasa evanjelici, ktorým ho pod palatínom Esterházym odňali. Zrúcaniny Lietavského zámku sú po trenčianskych v stolici tejto najväčšie a po nich aj najstaršie.
Viac už na východ ležia Stráne, dedinu túto delí od Turca len jeden asi dvetisíc metrov vysoký vrch. Horevyššie je Višňové, dedina, v ktorej je krásny veľký kostol s dvoma vežami a v ňom obraz Panny Márie, ktorý vraj pre jeho divotvornosť mnoho tisíc ľudí navštevuje. V Trnovom je kostol celkom z dreva vystavený, najkrajšími lipami obsadený, vystavali ho husiti. Nad týmito dedinami dvíhajú sa vysoké vrchy, z ktorých niektoré vždy na sebe sneh majú, takže starý sneh dočká vždy na nový.
Na polnoc viac pri Váhu leží soľný sklad žilinský, jediný v tomto okolí. Na pravej strane Váhu je Teplička, v ktorej kostole sa mŕtve telo palatínovej Wesselényiho ženy, dobre zachované, ukazuje.
To okolie Žiliny. Sama Žilina leží na rovine asi 10-15 minút od Váhu, kolom záhradami a roľami ohradená. Rínok mesta je štvorhranný, aký ani jedno uhorské mesto ukázať nemôže. Je tu založený sirotský dom. (O pamätnostiach Žiliny pozri v Orlovi Tatránskom, roč. II, číslo 38. článok od Eug. Gerometta.) Pri Žiline medzi samými roľami stojí samotný kostolíček, o ktorom vravia, že ho vraj kráľ Štefan Prvý vystaviť dal, následkom sľubu, ktorý urobil, t. j. ak vyhrá bitku, ktorú práve s Čechmi, Moravanmi a Poliakmi sám viedol.
To o Žiline. Úplnejšie to dať nemôžem, lebo dávno už tomu, čo som tam nebol. A bárs som aj za tri roky tam býval, viac som sa vtedy zabával druhými vecami ako okolím krásnej Žiliny.
— redaktor študentského Národného zábavníka, autor veršovaných prác i prózy Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam