Lyrická nôta
Autor: Samo Vozár
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Dominika Jacková
[1]
On zadumán stojí u výhľadu,
ako socha krásne kresaná,
po myšlienok jeho skvelom ľadu
božstva jedna žiar sa uháňa.
No kto uhádne mysli stíhané,
i kto uvidí duše tajnú búr —
ó, jak je temné vĺn morských hučanie,
tak žalostný náhon chmúr.
Ó, nechaj, nechaj mu jeho žiale,
neplaš krvavo duši vídanie,
po ďalekom pohľaď svetov ideále,
duša s horkosťou sladkou vanie.
My ako pútnik spešný prejdeme,
iba prach sa po nás zakúri
a nové svety i nové plemä
z našich sa túžob vybúri.
[1] On zadumán stojí… — celú kolekciu týchto básní Samo Vozár vytvoril v marci a v apríli 1843, teda ešte pred známou hlbockou júlovou jazykovou „trojdohodou“ Štúra, Hodžu a Hurbana. Ide teda o celkom najprvšie básne v štúrovskej slovenčine a Vozár ich takto dôsledne začal tvoriť po prvej neoficiálnej dohode v Bratislave 14. februára 1843 (tohto „dňa vzkriesenia slovenčiny“ sa autor veršov osobne zúčastnil s Ľudovítom Štúrom, Jánom Franciscim, Jánom Kalinčiakom, Jánom Gáberom a Samuelom Štúrom). Pri rukopise básne sa zachoval z pera Sama Vozára veľmi ťažko čitateľný zápis: „Každému stačia pysky k spievaniu!“
