SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Temne stoná hlas…


Temne stoná hlas, jak voz vŕzgavý,
čo hrudistou beží pustinou,
na tesných sa vzdychaniach zastaví,
hlucho dunčí prsov hlbinou.

Ešte jedno slovo — už naveky
onemeli krídla jazyka,
prívet milý, žalobné náreky,
ulietli čo vtáča z hrobníka.

Vietor fučí, kuvik strašne spieva,
v dvere dakto klope tri razy,
lampa bledne, izba sa stemnieva,
ameň — loď žitia už odrazí…

Slnce vstáva na podiaľnej hore,
slávne hučia spevy škriváňa,
no za mŕtvoľ vo pustej komore
z turne tretí už pulz vyzváňa…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama