SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Holubička sivá…

[6]


Holubička sivá zletela mi z ruky,
po nej mi zostali ťažké srdca muky.
Nad mútnou Rimavou tiché stoja skaly,
bože môj, bože môj — všetci ma nechali.
Nechala ma radosť, zabúdajú ľudia,
len tá horká žalosť, tá ma nezabúda.
V noci so mnou plače, vo dne so mnou chodí
ver, to božie slnce dák pozde vychodí…



[6] Holubička sivá… — báseň — ponáška (ako aj ďalšie dve) vznikla s odstupom polroka na jeseň 1843 „nad mútnou Rimavou“ vo Vozárovom rodisku: preto v nej dominuje nostalgia za opustenými druhmi zo školských lavíc bratislavského lýcea. Podobnú kadenciu majú aj básne z toho istého obdobia: Dobré ráno a Z lona večnosti…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama