Lyrická nôta
Autor: Samo Vozár
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Dominika Jacková
Skromné sú lesky Slováka tichého
pokojný domok a lipa zelená,
i duša prostá zápalu božského,
pieseň srdečná i žalosť vznešená —
i jako Kriváň nad horami svieti,
láska Slováka k všem Slavianom letí.
K Tatrám prichádza sám sebou zmietaný
dušou skľúčenou ďaleký Slávy syn,
v tôni slovenských hôr i tichých skalín
uspáva srdca bôľ i trud zbúraný,
lebo na Nitry svätej rumoch prašných
v slzách uháňa mraky hnevov strašných.
A čo po diaľnych Slavianstva rodinách
tušil a hľadal, tu sa mu nahradí.
nádejou žitia novou si omladí.
S nami zaplače i s nami zažiali,
smútok tu zloží predošlých století,
ale sa z smútku Slávy deň vyhalí,
zo žiaľu nádej jak zora vyletí.
I on tu! — On to, v ňomž sme sa kochali
v milých spomienkach a v túžbach radostných,
on bol zábavou v dobách nám žalostných,
čo stál vo búrach ako Tatier skaly.
Jeho slávskeho meča rachotenie
slychávali sme v ohlasoch vlnavých,
i jeho zástav slávne práporenie
požehnávali v modlitbách žeravých.
Lebo zableskli v nich prápory Slávy
budúcich vekov, čo nad mŕtvym svetom
dlhým jak večnosť nekonečná, letom
od mora k moru svetov sa rozstaví.
I on tu! No tak statný Slávy synu
vo chráme tomto Slávii svätenom,
ať v jednom duchu bratia sa privinú,
i na zámere ať všetci vznešenom
vzájomne žijú, vzájomne i hynú.
[7] Pozdravenie Nugenta — za básňou je zapísaný presný dátum vzniku: 31. máj 1843.
[8] Laval Nugent (1777 — 1862), chorvátsky gróf, vysoký rakúsky dôstojník. Zaujímal sa aj o slovenské národné záležitosti. Vozárove gratulačné verše môžu súvisieť s Nugentovou intervenciou u rakúskeho kancelára Majlátha v roku 1843 o povolenie vydávať Slovenskje národnje novini. O ozvene Nugentových politických akcií vo veci slovenského národného hnutia priamo v bratislavskom Ústave, prípadne o jeho návšteve Bratislavy, sa okrem tejto Vozárovej básne zatiaľ nenašli iné údaje.
