SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nespomínaj už…


Nespomínaj už viac zabité
časy nudou, zmietavosťou,
kde každý mih, jak trupy odkryté,
mňa poráža svou trudnosťou.

Smrti som žil a mrel životu,
kapal v neciteľnej lieni,
spočiň k hnevu, pruh na trampotu,
spev bol k pokániu súdený.

Mrzeli ma hory šumiace
v tichom vetrov kolembaní,
mrzeli ma vlny hučiace
v prudkobúrnom klokotaní.

Mŕtvy bol lesk očiam sprahnutým,
lampy mečov svetlovrátnych,
plachta hrobov lícom zblednutým
kryla chmúru dúm závratných.

Mŕtvy za života som blúdil,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
nudnosť mi všade len dané,
tajne som žil, tajne sa trudil.
Preč’?
  Ni mne, ni iným známe…