SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ľudia boží…


Ľudia boží — kto vám bude
piesne žitia spievati,
kto o slasti, kto o trude
povznesie svoj hlas svätý?
Ach, niet spevca už dobrého,
neznie strún chór svätený,
len v hĺbke srdca žiaľneho
temné hučia ozveny.

On vo piesní svojich vaniu
váš odlieval duše cit,
i v jeho zvukov stíhaniu
ležal božstva pablesk skryt.
On milosti divné báje
ešte raz von vyvodil,
ešte raz mladosti máje
s dušou bystre prechodil.

On spolnoci nad hrobami
prachy vekov zvolával,
i zbor duchov mu neznámy
v kvapných stínoch povstával.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
No, ktože pevcu dobrému,
kto zaspieva hrobný žiaľ,
kto udrie hlasom k mŕtvemu
cez púšť nemú prsných skál?

Ach, nieto spevca dobrého,
zmĺkol strún chór svätený,
len v hĺbke srdca žiaľneho
temné hučia ozveny.
No nad hrobom vietor veje —
pevcu pieseň prespíva,
i nežná rosa sa chveje —
hrob slzami umýva…