SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

On zomrel už…


On zomrel už dľa mých ľúbaní,
dľa dôverných srdca zhovorov,
rukotiskov, oka mihaní
v strede citnom priateľských zborov.

No možno-li — jeho reč jedom,
ako chmúra hromom nabitá,
on mňa ľsti svej lukavým medom
v nahrávaní horkom podchytá?

Pravdy tejto ľady ukrutné
srdca môjho život schladzujú,
ale oči bôľom tým smutné
rumy priateľstva len spatrujú.

No tak po pustom oceáne
víchor z brehu k brehom zadúva…

No veď dobre, víchry divoké,
naše duše navždy rozťali,
nech ťa nebe žehná vysoké
v nekonečnej odo mňa diali…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama