Lyrická nôta

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 59 čitateľov.

Autor: Samo Vozár

Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Dominika Jacková


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jak závratné…


Jak závratné sú hry osudu —
hneď nám voľká, hneď nás zavádza,
to sa smeje, jak dievča v studu,
to zas v mrakoch hnevu zachádza.

Na ľade nám chladnom sľub píše
a my, blázni, tomu veríme,
keď v tom nádeje dychom tíše
sami písmo klamné stopíme.

Sám som niekdy už sa mu zveril,
kde zatiahne koráb života,
tam beh krásny k cieľu vymeril…
Už sa v skalách, víroch zamotá.

Túžby krásne jak hmla minuli,
horkosť prišla len netušená,
i mladosti máje zhynuli,
zostala len starosť strudnená.

Jaro zbežné, trudy zdĺhavé
i priateľov zbory trhavé,
jedna nádej, večné nehody,
tak deň žitia biedny zachodí…