Lyrická nôta
Autor: Samo Vozár
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Dominika Jacková
[4]
Slnce k horám sa stúlilo,
zaviali voľné prápory,
more nocou sa stemnilo,
čo vo dne svým bleskom horí.
No zdvihnite kotvy z hĺby,
odviažte silné povrazy,
spustite nábrežné zruby,
nech loď od brehov odrazí.
Po takte vesla zaprite
do struhy morskej hladiny,
naraz spusťte, hor stiahnite
z temnej i chladnej pustiny.
Nech vlna vo kolembaní
vlnu druhú rozkolíbe,
nech zanesie v klokotaní
brehom od nás ozvy líbe.
Klokot zomrie, kolembanie
vĺn hýbavých utíchne,
naša loď už v diali vanie
i breh z očí prešvihne.
No, dobrú noc, zem nechaná,
hory, púšte siralé,
čo jak matka zanechaná
tratíš deti o žiale.
Tam oni tvých požehnaní,
tam spočinku nechali,
túžbou ďalekou ťahaní
búre, vetrom sa dali.
Nechutí im zemi žitie,
ani hroby práchnivé…
[4] Slnce k horám… — zo záverečného, v štruktúre básne očakávaného štvorveršia, autor zanechal v rukopise len dvojveršový fragment.