Lyrická nôta

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 59 čitateľov.

Autor: Samo Vozár

Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Dominika Jacková


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Slnce k horám…

[4]


Slnce k horám sa stúlilo,
zaviali voľné prápory,
more nocou sa stemnilo,
čo vo dne svým bleskom horí.

No zdvihnite kotvy z hĺby,
odviažte silné povrazy,
spustite nábrežné zruby,
nech loď od brehov odrazí.

Po takte vesla zaprite
do struhy morskej hladiny,
naraz spusťte, hor stiahnite
z temnej i chladnej pustiny.

Nech vlna vo kolembaní
vlnu druhú rozkolíbe,
nech zanesie v klokotaní
brehom od nás ozvy líbe.

Klokot zomrie, kolembanie
vĺn hýbavých utíchne,
naša loď už v diali vanie
i breh z očí prešvihne.

No, dobrú noc, zem nechaná,
hory, púšte siralé,
čo jak matka zanechaná
tratíš deti o žiale.

Tam oni tvých požehnaní,
tam spočinku nechali,
túžbou ďalekou ťahaní
búre, vetrom sa dali.

Nechutí im zemi žitie,
ani hroby práchnivé…



[4] Slnce k horám… — zo záverečného, v štruktúre básne očakávaného štvorveršia, autor zanechal v rukopise len dvojveršový fragment.