SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kto dal žitiu…


Kto dal žitiu žiale, strádania,
kto vymeral citov oblaky,
keď ich vietor duše rozháňa
v nebe jasné, v búrlivé mraky?

Pieseň spievam tichú, veselú,
žiale chcem už všetky zavrátiť,
i hruď vzdychaním už zmŕtvelú
pred trudami málo zahatiť.

Pieseň nejde — v zvukoch scudzených
ohlas sa jej žiaľov posmieva —
tak na ľady Tatier zmrazených
darmo slnko chladne zaskvieva.

Kto dal žitiu žiale, strádania,
kto odmeral citov oblaky,
duše vietor búrny sa zháňa
i vo slzách kúpe mé zraky…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama