ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vždy, keď na tatranské pomyslím si kraje,
v srdci o domove pieseň mi zahraje;
očú obidvoje zájde mi slzami:
rodné kraje moje! — čo teskniem za vami!

Keď dumám z večera a hľadím v tie strany,
kde leží Slovensko, kraj ten milovaný:
zrazu — neviem čo je? — pohoria sa nížia:
rodné kraje moje — tie ku mne sa blížia!

A jako v zrkadle duše mojej okom
pozerám na obraz v rozmere širokom;
vidím Tatry svoje a v Tatrách doliny;
rodné kraje moje — vlasť mojej rodiny!

Len že tá útecha rýchlo sa vždy minie;
obraz ten ľúbezný razom sa rozplynie,
bo očú oboje zajde mi slzami:
rodné kraje moje! — veď teskniem za vami!
(1900)